Šťastný život v neistote

Alebo čo sa môžeme naučiť od Mexičanov

V 22 miliónovom Mexico City je smrť rutinnou:

Pred pár dňami po zrútení metra tu zomrelo minimálne 24 ľudí a 70 bolo zranených. Sú tu pravidelné zemetrasenia, pred tromi rokmi tu zomrelo 370 ľudí a 6011 bolo zranených. Je tu obrovské množstvo vrážd žien (tzv. “femicide”), pred pár týždňami tu na “Floydov” štýl mexická polícia v Tulume zavraždila udusením nevinnú Viktóriu Salazarovú, čo spustilo vlnu veľkých protestov. Keď na Slovensku zavraždili Jána Kuciaka, tak moja kamarátka o tejto veľkej slovenskej tragédii hovorila svojmu mexickému priateľovi. Odvetil, že mu je to ľúto, ale v Mexiku bolo od roku 2000 zavraždených viac ako 120 novinárov. Vraždy novinárov sú v Mexiku na dennom poriadku a keď začnete vyšetrovať miestnych narcos, tak o guľku do hlavy máte obvykle veľmi rýchlo postarané.

Mexičania vedia, že zajtra už žiť nemusia. Smrť je súčasťou ich kultúry, ešte z predhispanických čias. Berú ju ako nevyhnutnú súčasť života. Oslavujú ju a nepokladajú ju za také tabu, ako ľudia v Európe.

Zdroj: https://www.firstpost.com/long-reads/in-mexico-a-riotous-celebration-of-food-drink-sport-culture-and-death-7586411.html

Mexičania žijú v krutej spoločnosti. Na neočakávané udalosti sú pripravení. Aj keď žijete v lepšej štvrti, tak je vám jasné, že vraždy a prepady sa dejú na dennom poriadku, a niekedy sa to možno bude týkať aj vás. Môj mexický kamarát zažil v Mexico City ozbrojený prepad, kedy mu ukradli všetky peniaze, ktoré vytiahol z bankomatu a samozrejme aj auto, ktorým k bankomatu prišiel. Pred pár mesiacmi bol svedkom ďalšieho ozbrojeného prepadu auta, z ktorého okamžite zmizol, aby sa mu nič nestalo. Žartujeme, že potom príde do Viedne, v centre zle zaparkuje a celý systém “skolabuje” (a pomaly o tom už píšu v novinách :-)

Mexičania sú otrlí a pripravení čeliť neistotám. Nič iné im totiž nezostáva.
V Mexiku je všetkým jasné, že sa musíte postarať sami o seba. Nikto neočakáva pomoc od štátu, ktorá je úplne smiešna.

V Európe si žijeme svoj ružový svet istôt — väčšina ľudí v Európe lipne na istotách, aj keď si to nedokážu priznať a mexickú realitu si nevedia predstaviť ani v tých najdivokejších snoch.

COVID-19 zasiahol Európu hlavne na mentálnej úrovni — miliónom ľuďom rozbil ich svet istôt, starostlivého plánovania a prudko zvýšil hladinu stresu a strachu. Množstvo ľudí toto psychicky v Európe vôbec nezvláda.

Mexičania si vážia svoj život, lebo vedia, že môžu oň relatívne ľahko prísť (na Slovensku je na 100 000 obyvateľov 2x samovrážd ako v Mexiku).

COVID-19 síce vnímajú ako riziko, ale je to len jedna z množstva hrozieb, ktorá na nich každý deň číha. Neberú to nijako dramaticky. Len v krvilačnom boji proti drogám zomrelo za pár rokov v Mexiku viac ľudí ako doteraz všetkých ľudí v Mexiku na COVID-19. Nosia rúška, dezinfikujú si ruky, ale svet istôt sa im nezrútil. Žiadny totiž nemajú.

Byť schopný akceptovať svet neistoty, ako aj to, že môžeme hocikedy umrieť (a svet ide ďalej) je vec, ktorú by sme sa ako Európania mali od Mexičanov naučiť.

Vo svete, ktorý môže byť krutý, sa nám bude žiť ľahšie.

Cryptoanarchist and voluntaryist focused on security and society hacking

Cryptoanarchist and voluntaryist focused on security and society hacking