Aký “dobrý” musí byť štátny odborník na mediálnu reguláciu, aby sa stal z neho cenzor?

O najzbytočnejšom štátnom úrade, ktorý môže byť nebezpečný

Na Slovensku majú všetky fyzické osoby, ktoré majú svoj kanál na YouTube, Facebook Watch, TikTok, OnlyFans povinnosť sa od 1.1.2023 nahlásiť na štátnom úrade Rady pre mediálne služby. Ak ste živnostník alebo firma a na obsahu zarábate, tak si musíte priplatiť za to, že vás nejaká štátna inštitúcia autorizuje a povolí vám vysielať (a poplatky malé nie sú).

“Prevencia, edukácia, potreba prehľadu na trhu”

Akýkoľvek zbytočný štátny úrad presadzujúci akúkoľvek nezmyselnú reguláciu musí do sveta vysielať signál, že bez jeho regulácie všetci zahynú.

Marketing Rady pre mediálne služby bohužiaľ zlyháva na plnej čiare:

Cieľom tohto povinného nahlasovanie je podľa riaditeľa Rady pre mediálne služby Martina Dorociaka nie pokutovanie, ale “prevencia a edukácia”.

Prevencia pred čím?

Pred anonymnými dezinfo webmi prevádzkovanými v zahraničí, ktoré sa určite dobrovoľne nahlasovať nebudú?

Edukácia čoho?

Toho, že sa pomaly, ale isto slovenská legislatíva rúti totalitným smerom Rusko? (podobná nahlasovacia povinnosť totiž funguje aj tam a je vnímaná čisto ako totalitná praktika).

Na čo štát vôbec potrebuje mať akúkoľvek kontrolu nad mediálnym obsahom?

O toto sa snažil v časoch československej totality a je nebezpečné, že tieto pokusy sa opakujú aj v roku 2023.

V komunistickom Československu napríklad fungovala štátna inštitúcia s názvom “Hlavní správa tiskového dohledu”, ktorá “oficiálne” samozrejme nič necenzurovala, len “dohliadala na média”, podobne ako to robí teraz Rada pre mediálne služby. V skutočnosti išlo ale o veľmi agresívnu kontrolu tlače a cenzúru.

Regulátor musí mať prehľad, akí aktéri na trhu pôsobia,“ vraví v rozhovore odborník na mediálnu reguláciu Ľuboš Kukliš, ktorý donedávna pôsobil ako riaditeľ Rady.

V žiadnej slobodnej krajine na svete (okrem pár totalitných krajín na svete ako je Rusko, kde štát vyžaduje povinnú registráciu influencerov, ktorí majú viac pozretí ako 3000 denne) štát nemusí mať prehľad nad tým, akí aktéri na mediálnom trhu pôsobia.

Prečo ale slovenský regulátor tento prehľad mať musí?

Obzvlášť, keď doteraz žiadny prehľad nemal a nikoho okrem neho to netrápilo.

A prečo je potrebná autorizácia a povolenie od štátneho úradu podnikateľom, ktorí pri celkovom daňovom zaťažením 62.49% musia platiť ďalšie výpalné štátu?

Prečo sa na Slovensku zavádza ďalšia byrokracia, ktorú nikto nepotreboval (okrem pár úradníkov, ktorí by inak boli úplne bezvýznamní)?

Kto z vás by dobrovoľne prispieval daňami na štátneho odborníka na mediálnu reguláciu?

Doteraz som si myslel, že najzbytočnejší štátny úradník je colník.

Posledné dni som v tejto zásadnej téme konečne zmenil názor:

Je to štátny “odborník na mediálnu reguláciu”.

Byrokratickí zlodeji času v lepšom prípade

Akýkoľvek úradník s akoukoľvek plošne vynucovanou povinnosťou (drvivá väčšina z nich sú bohužiaľ nezmyselné) je reálny zlodej času (a v tomto prípade aj peňazí) státisícov, ak nie miliónov ľudí.

Ak nahlásenie sa na “Radu pre médiálne služby”, autorizáciu a zaplatenie poplatku trvá čo i len jednu hodinu, tak pri 10 000 influenceroch, ktorí sa živia digitálnym obsahom, je to 10 000 hodín = 1250 pracovných dní = 3.42 pracovného roka.

To, že si nejaký regulátor zmyslí, že potrebuje mať prehľad nad tým, akí aktéri pôsobia na mediálnom trhu, tak skráti dohromady život ľudí skoro o 3.5 roka (a zrejme ešte viac).

Skracovať nezmyselnými reguláciami ľudom život je jednoducho nemorálne.

Nech sa každý štátny úradník ráno pozrie do zrkadla a uvedomí, že každou nezmyselnou povinnosťou ľudom berie to najdôležitejšie, čo majú — ich život.

Cenzori v horšom prípade

Mať centralizovanú kontrolu nad mediálnom trhu na Slovensku znamená v budúcnosti mať lepšiu štartovaciu pozíciu na presadzovanie cenzúry — keď to bude politicky vhodné a slovenský monopol na pravdu s názvom NBÚ bez súdneho príkazu jednoducho “zakročí”.

Podotýkam, že proti dezinfo scéne uvedená regulácia nebude fungovať — tí obvykle bežia na anonymným domenách a web hostingoch a dobrovoľne sa nahlasovať nebudú.

Nahlasovať sa treba aj iným štátnym úradom….

Ak zverejňujete podcasty, tak síce nemáte voči Rade pre mediálne služby povinnosti (kedže podcasty nie sú AVMS — audiovizuálne mediálne služby), ale máte povinnosť voči ministerstvu kultúry, keďže podcasty sú elektronickou periodickou publikáciou podľa zákona č. 265/2022 Z. z. o publikáciách.

Vyzerá, že byrokratický nezmysel roka bude veľmi napínavá súťaž.

Vážne riziko zneužitia a GDPR fraška

Jedno zo základných pravidiel bezpečnosti je minimalizovať akékoľvek množstvo potrebných zbieraných informácií od klienta, kedže citlivé informácie je potrebné chrániť. Ak zbierať akúkoľvek osobnú informáciu nie je vyslovene potrebné, tak najlepšie je ju nezbierať. Zbieranie osobných informácií znamená nielen to, že je ich potrebné chrániť, ale že sa zvyšuje pravdepodobnosť ich úniku a zneužitia.

Len v Nethembe sme za posledné roky demonštrovali, že štát opakovane nedokázal ochrániť ani také kľúčové citlivé informácie ako COVID-19 testy či vakcinačné certifikáty všetkých slovenských občanov.

Prečo si myslíme, že nejaka Rada pre mediálne služby alebo Ministerstvo kultúry dokáže zbierané informácie dobre zabezpečiť?

Čakám, kedy nejaký “dobrák” nabonzuje tvorcov digitálneho obsahu Onlyfans, či iných erotických a porno video kanálov Rade pre mediálne služby za to, že nesplnili svoju nahlasovaciu povinnosť. Ak totiž majú pobyt na Slovensku, tak výnimku v zákone nemajú.

Digitálni tvorcovia v snahe vyhnúť sa pokute to nakoniec spravia.

A o pár mesiacov táto databáza Rady pre mediálne služby unikne (ako sa na “správnu štátnu” databázu patrí — nebude to ani prvý, ani poslednýkrát).

Vyžadovať osobné informácie o všetkých influencerov na Slovensku, ktoré nikto nikdy nepotreboval a teraz to vyžaduje len úzka hŕsta úradníkov je vyslovene výsmech celého GDPR. A ja čakám, kedy Rada pre mediálne služby sa stane najväčší porušovateľ GDPR na Slovensku (minulý rok toto ocenenie právom získalo NCZI).

Ďalší dôvod na zrušenie trvalého pobytu a podnikanie mimo územia Slovenska

Nahlasovacia povinnosť je viazaná na sídlo / miesto podnikania alebo bydlisko SR, takže keď na Slovensku nemáte trvalý pobyt alebo tam nepodníkate, tak by sa vás to nemalo týkať.

Zrušený trvalý pobyt na Slovensku znamená reálnu slobodu — slobodu od brannej povinnosti, sociálneho a zdravotného výpalného, nutnosti reportovať a bonzovať množstvo nezmyslov ako napríklad tento (okrem iného tam spadá aj povinnosť “sčítavania sa”, či “plošného testovania”), ako aj slobodu neplatiť asi najvyššie dane na svete z kryptomien (v tomto prípade na Slovensku nemôžete reálne žiť).

Záver

Povinné nahlasovanie tvorcov digitálneho obsahu či ich autorizácia od Rady pre mediálne služby je zlé na úplne všetkých úrovniach (jediná pozitívna vec na tejto legislatíve je, že to naštvalo všetkých influencerov, ktorí sú opäť bližšie k presvedčeniu, že regulácie digitálneho obsahu sú čistý nezmysel a štát predstavuje pre slobodný Internet vážny problém).

Totiž v tom lepšom prípade štátni byrokrati ukradnú ľudom čas a peniaze.

V tom horšom osobné informácie tisícov influencerov uniknú a budú zneužité.

Za zamyslenie stojí, koľko štátnych zásahov a regulácii do internetu a digitálnych médií musí byť schválených, aby si ľudia konečne uvedomili, že na Slovensku je reálna kontrola médii a cenzúra.

A že slobodný Internet vyzerá úplne inak.