Ako by sa slobodná spoločnosť vysporiadala s pandémiou?

Ako by v slobodnej spoločnosti fungovala karanténa a ako by sa vyriešil nedostatok rúšok, respitárov, pľúcnych ventilácií, lekárov či čohokoľvek?

V čase, kedy takmer každý deň vidíme, ako štát brutálne zlyháva v boji proti COVID-19 (dnes napríklad slovenská vláda zakázala na Slovensku súkromným laboratóriám robiť testy na koronavírus argumentujúc, že ich je málo, aj keď ich už máme podľa Sakovej k dispozícii viac ako 100 000). Toto isté sa stalo aj v ČR, kde štát zakázal testovanie v prestížnom súkromnom laboratóriu Soni Pekovej, ktorá vyvinula unikátny test na COVID-19 a poskytla ho všetkým laboratóriám zadarmo (naštastie včera konečne Peková dostala od štátu povolenie testovanie vykonávať).

Uzurpovanie monopolu štátom na testovanie na COVID-19 je vrcholne nezodpovedné ohrozujúce celú populáciu v našej špoločnosti (pri tých málo testoch, ktoré štát robí, treba predpokladať, že skutočné množstvo infikovaných na Slovensko a v Čechách je rádovo 10–100x vyššie ako sú oficiálne potvrdené čísla). Trh s testami treba úplne otvoriť a deregulovať, nech sa môžete otestovať na každom rohu ulice. Iba vtedy bude po tejto službe najväčší dopyt a na do našich krajín začne prúdiť milióny lacných testov, za ktoré všetci ochotne zaplatia (súčasná cena testu je 35 € a bude už len klesať, ak nás teda najbližšie týždne neohrozí hyperinflácia).

A po týchto každodenných očividných zlyhaniach štátu, ma kontaktuje stále množstvo ľudí so slovami “vidíš! ešte dobre, že máme silný štát, lebo v slobodnej spoločnosti by sme túto ťažkú situáciu nezvládli”.

V nasledujúcom článku sa pokusím vysvetliť, ako by v slobodnej spoločnosti bez štátu mohli fungovať karantény, ako by sa spoločnosť vysporiadala s nedostatkom rúšok, respirátorov, pľúcnych ventilácií, lekárov, či samotných COVID-19 testov. Netvrdím, že by to fungovalo presne takto — to samozrejme neviem a závisí to od množstva okolností. Som ale presvedčený o tom, že vďaka slobodnému šíreniu informácií a voľnému trhu by sme zvládli súčasnú pandémiu lepšie ako teraz.

Ako by v slobodnej spoločnosti fungovala karanténa?

Keby ste si platili skutočné zdravotné poistenie, ktoré reflektuje váš zdravotný stav, rizikové miesta, ktoré navštevujete, rizikové činnosti, ktoré robíte, váš vek, tak zdravotná poisťovňa má maximálnu motiváciu na tom, aby ste sa chovali zodpovedne a ona tým pádom mohla minimalizovať pravdepodobnosť vyplatenia prípadného poistného plnenia.

“Skutočné” zdravotné poistenie si ale väčšina z vás neplatí — platíte si povinnú zdravotnú daň, ktorá závisí tak maximálne od výšky vášho mesačného príjmu. A nijako jej výška nereflektuje vaše rizikové správanie.

Ja som poistený v “skutočnej” zdravotnej poisťovni (IMG Global), ktorej som musel do detailov popísať svoj zdravotný stav vrátane všetkých genetických predispozícií. A kedže som chcel od nich zľavu, tak som musel tiež prehlásiť, že nebudem od nich vyžadovať poistné plnenie v USA, Kanade, Singapure, či Hong Kongu, kde sú veľmi vysoké zdravotné náklady na prípadnú liečbu a tiež nebudem vykonávať žiadne rizikové športy. Môžem samozrejme čokoľvek z toho porušiť alebo im nepovedať celú pravdu o mojom zdravotnom stave, ale keď na to prídu, respektíve prídu na to, že som klamal, tak nielenže nedostanem žiadne poistné plnenie, ak sa mi čokoľvek stane, ale rovno so mnou zrušia zmluvu. A po tomto je dosť možné, že ma nepoistí už ani ich konkurencia. Raz za čas mi príde od mojej súkromnej zdravotnej poisťovne email, že niekde je nejaká riziková situácia a neodporúčajú mi tam cestovať. Samozrejme tam môžem stále ísť na vlastnú zodpovednosť, ale v tomto prípade mi žiadne liečebné náklady v tejto krajine nepreplatia. Môžem sa tiež pripoistiť na rizikové športy a preplácanie nákladov v USA, Kanade, Singapure či Hong Kongu, ale moje poistenie bude výrazne drahšie. Takže na to radšej kašlem.

V slobodnej spoločnosti, v ktorej by vypukla epidémia by to vyzeralo tak, že všetci klienti zdravotných poisťovní by boli okamžite kontaktovaní a požiadaní o to, aby išli do karantény, inak prudko zvyšujú pravdepodobnosť svojej infekcie, ohrozujúc tým nielen seba, ale všetkých klientov zdravotnej poisťovne. A tým pádom výrazne zvyšujúc pravdepodobnosť poistného plnenia na prípadnú liečbu jej tisíce klientov.

Zabezpečiť karanténu (a jej kontrolu) pre svojich klientov je preto v pandemickej situácii pre zdravotnú poisťovňu doslova existenčná otázka.

Zdravotné poisťovne v slobodnej spoločnosti by teda mali obrovskú motiváciu zriaďovať vlastné karantény pre svojich klientov, prípadne nájsť efektívne technické prostriedky na monitorovanie dodržiavania domácej karantény svojich klientov. Prípadné porušenie karantény by tvrdo trestali — zrušením zmluvy s daným klientom, lebo by bol vysoko rizikový a ohrozoval by automaticky všetkých jej ďalších klientov a teda ich biznis.

Je možné, že by karanténa v slobodnej spoločnosti bola vynucovaná ešte “tvrdším spôsobom” ako cez zdravotné poisťovne. Napríklad priamo súkromnými bezpečnostnými agentúrami, ktoré by pokladali za trestný čin (porušenie NAP), keby nejaký klient jednej bezpečnostnej agentúry nainfikoval iného klienta inej bezpečnostnej agentúry (mohlo by to byť klasifikované ako “fyzické ublíženie”). V tomto prípade by cieľom všetkých bezpečnostných agentúr bolo minimalizovať akékoľvek vyplácanie odškodného protistrane (a teda vo finále maximalizovať svoj zisk). Výsledkom čoho by mohla byť tvrdá karanténa všetkých ich klientov. Samozrejme tu by prichádzalo ešte aj riziko toho, že by ich klienti mohli súdiť za ušlý zisk a príliš tvrdú a neprimeranú karanténu, takže bezpečnostné agentúry by boli povinné robiť hĺbkovú analýzu efektívnosti akejkoľvek nastolenej karantény. Čo by tiež znamenalo, že by nenútili ísť ľudí zbytočne do karantény, keby to nebolo skutočne potrebné. Štát z pozície moci si totiž môže dovoliť nastoliť akékoľvek tvrdé opatrenie, ktoré často nemusí dávať žiadny zmysel. Pretože ide “o verejný záujem” a ochranu obyvateľstva, tak ľahko “zmietne zo stola” akékoľvek žaloby firiem alebo ľudí, pre ktorých bola karanténa zbytočná a neučinná a zničila ich biznis.

Tu by ste mohli namietať, že toto je ľahko priestrelné, lebo bohatým ľudom nemusí vadiť, že s nimi zdravotná poisťovňa zruší zmluvu, kedže si aj tie najnáročnejšie operácie dokážu zaplatiť v hotovosti z vlastných peňazí a nepotrebujú zdravotnú poisťovňu. A ja by som tu rovno podotkol, že bohatí ľudia už teraz môžu porušiť súčasnú štátom vynucovanú povinnú karanténu, kedže pokuta za jej porušenie je momentálne 1650 EUR, čo si samozrejme hocijaký bohatý človek bez problémov dokáže dovoliť a to dokonca opakovane. Nezodpovední riskujúci ľudia, ako vidíme, teda môžu existovať v akomkoľvek systéme. V slobodnej spoločnosti ale takéhoto človeka v budúcnosti už žiadna zdravotná poisťovna na trhu nemusí nikdy poistiť, lebo závažne ohrozil zdravie všetkých ich klientov (a teda ich biznis). Čo v súčasnom štátnom socialistickom zdravotníctve nenastane — bohatý človek zaplatí pokutu 1650 EUR a zo zákona ho každá zdravotná poisťovňa na Slovensku (pokým tu má trvalý pobyt) musí poistiť, respektíve mu nemôže za toto veľmi rizikové správanie vypovedať zmluvu.

Podobne ako si ľudia na individuálnej úrovni teraz uvedomujú závažnosť súčasnej situácie a držia pohromade (a zbytočne sa neohrozujú), tak zrejme veľmi podobne by držali spolu aj v slobodnej spoločnosti a neohrozovali sa. Napríklad, nosenie rúšok je povinné len v MHD, ale väčšina ľudí na uliciach v mestách už teraz nosí rúška a je to kvôli ich individuálnej zodpovednosti, nie kvôli tomu, že im to prikázal štát. Podobne už teraz funguje individuálna ostrakizácia ľudí, ktorí nedodržujú očakávané hygienické štandardy (včera na ulici začali náhodní ľudia kričať na moju kamarátku, ktorá si počas telefonovania dala dole rúško).

Ako by sa slobodná spoločnosť vysporiadala s nedostatkom rúšok, respirátorov, pľúcnych ventilácií, lekárov či čohokoľvek?

To, že máme akutný nedostatok rúšok, respirátorov či iných zdravotníckych potrieb počas súčasnej pandémie neznamená, že zlyhal voľný trh alebo kapitalizmus. Je to úplne naopak — kapitalizmus v tomto prípade vôbec nezlyhal (ako si to množstvo ľudí volajúci po štátnych reguláciach myslí), ale výborne zafungoval a vytvoril jasnú incentívu pre množstvo nových ľudí sa začať okamžite venovať výrobe a predaji ochranných zdravotníckych potrieb (desiatky, ak nie stovky podnikov na Slovensku a v Čechách sa preorientovali na výrobu rúšok, vyrábame ich dokonca aj sami v našej Paralelní Polis).

Nedostatok produktov a služieb v prípade katastrofy dokáže nastať v akejkoľvek spoločnosti — a to aj v 100% trhovej - netreba očakávať zázraky, že tam je za akýchkoľvek okolností vždy všetko dostupné. Jednoducho katastrofy prudko menia doterajší trhový dopyt v spoločnosti, čoho výsledkom je vždy krátkodobý nedostatok niečoho.

Je to ale práve slobodný trh, ktorý v tejto ťažkej situácii, dokáže najrýchlejšie a najflexibilnejšie zareagovať a situáciu s nedostatkom opäť priviesť do normálu.

Na to sú ale potrebné krátkodobo “predražené ceny” vecí, po ktorých je najväčší dopyt. Tie totiž fungujú ako jasné trhové signály pre podnikateľov, aby vyrábali a dodávali podstatne viac ako doteraz, podobne to znamená pre úplne iných podnikateľov, aby sa preorientovali na to, po čom je momentálne najväčší dopyt, a tiež pre samotných bežných ľudí, aby pochopili “vzácnosť” svojich rúšok či respirátorov a zbytočne nimi počas úvodných týždňov pandémie (pokým ich nebude viac) neplytvali. Po relatívne krátkom čase sa trh nasýti množstvom chýbajúceho tovaru, vznikne množstvo nových vzájomne konkurujúcich spoločností, čoho dôsledkom bude prepad ceny, dosť pravdepodobne ešte pod cenu pred samotnou krízou.

Pokusy štátu o reguláciu maximálnej ceny, za ktorú sa môžu tieto silne dopytované veci predávať, majú bohužiaľ úplne opačný efekt — zablokujú trhové signály a vo výsledku spôsobia, že k zákazníkom sa chýbajúci tovar nedostane, aj napriek tomu, že sú ochotní zaň platiť. Čo je bohužiaľ súčasná situácia s rúškami a respirátormi.

Keď nastane kríza a niečoho je nedostatok, tak sa automaticky zvýši po tom dopyt, tým pádom aj cena a ponuka. Keď štát zavedie cenový strop “price ceiling”, výsledkom je nedostatok daného tovaru (“shortage”).

Kde zlyháva štát, tam začínajú výborne fungovať čierne trhy (na decentralizovanom OpenBazaare sa predávajú ako dezinfekčné gély, tak FFP3 respirátory). Vznikajú “respirátorové mafie”, ktoré podobne ako tie drogové, napĺňajú ľudské potreby. A podobne ako voči tým drogovým aj voči týmto začína štát viesť nebezpečnú vojnu — výsledkom čoho bude, že predražené respitátory sa vo finále už nedostanú úplne k nikomu.

Vysvetlenie, či je predaj predraženého zdravotníckeho materiálu morálny zo strany priekupníkov na čiernom trhu, nájdete v mojom poslednom článku COVID-19 a jeho nečakané a absurdné dôsledky v spoločnosti, konkrétne v bode číslo 8, prípadne vo videu INESSu Koľko má stáť respirátor?

Mám veľký obdiv ku všetkým zapáleným lekárom, ktorí zo svojho najhlbšieho lekárskeho presvedčenia a vďaka ich úprimnej snahe o dodržiavanie Hippokratovej prísahy aktívne bojujú voči COVID-19. Je ich ale bohužiaľ málo, a vyškolenie nových lekárov trvá roky. Čo s tým? Množstvo študentov končiacich lekársku fakultu alebo zdravotnícku strednú školu dokážu v tejto krízovej situácii tiež pomôcť. Možno stačí ich len viac namotivovať. Čo sa týka expertov, tak v krajinách ako Čína, kde po pandémii už zatvárajú nemocnice, určite existujú lekári, ktorí by boli ochotní pomáhať bojovať ďalej proti pandémii. Bohužiaľ ich lekárske prevedčenie nestačí k tomu, aby si kúpili letenku akurát na Slovensko a išli pomáhať akurát nám. Tiež treba čo najskôr vyvinúť liek a vakcínu na COVID-19. A samozrejme objednať čo najviac pľucných ventilácií. A všetko to treba zaplatiť. Kto to spraví?

V slobodnej trhovej spoločnosti zdravotné aj životné poisťovne majú jasnú ekonomickú incentívu — minimalizovať obrovské poistné plnenia na preplácanie drahej liečby svojich pacientov (a pritom mať naďalej platiacich klientov, lebo neproduktívni invalidi alebo mŕtvi klienti nič neplatia) ako aj súčasne čo najviac oddialiť vyplatenie životnej poistky. Toto dosiahnu v prvom rade veľkou prevenciou (ekonomická motivácia budovať funkčné karantény na izolovanie ich klientov), investovaním do najmodernejšej liečby (obrovská ekonomická motivácia hľadať liek ako aj vakcínu voči COVID-19) ako aj do záchrany ich klientov (objednanie dostatočného množstvo pľúcnych ventilácií, objednanie špičkových lekárov do miesta pandémie z celého sveta).

Štát v tomto už teraz nedokáže nijako pomôcť a jeho intervencie celú situáciu len zhoršujú.

Záver

Nedostatok respirátorov, rúšok, COVID-19 testov, lekárov či pľúcnych ventilácií, nie je zlyhanie voľného trhu, ktoré by vyžadovalo akékoľvek štátne intervencie. Je to výsledok neočakávanej katastrofy, ktorá môže nastať v akejkoľvek spoločnosti. A je to práve voľný trh, ktorý ju dokáže najrýchlejšie a najlepšie vyriešiť. Nestojme mu preto v ceste. A nepodporujme politikov, ktorí to robia zavádzaním totalitných praktík.

Written by

Cryptoanarchist and voluntaryist focused on security and society hacking

Get the Medium app

A button that says 'Download on the App Store', and if clicked it will lead you to the iOS App store
A button that says 'Get it on, Google Play', and if clicked it will lead you to the Google Play store