Atlas (opäť) krčí plecami
Ako neschopní byrokrati likvidujú (európsku) spoločnosť
--
Varovanie: V tomto článku nájdete cielené zovšeobecňovania regulátorov, byrokratov, sudcov, odborárov a ďalších skupín ľudí. Akceptujem, že v každej skupine týchto ľudí existujú svetlé výnimky, pokladám ich bohužiaľ za zanedbateľné.
Úvod
Som “dieťa šťasteny”, lebo obor, ktorému sa profesionálne a dlhodobo venujem (penetračné testovanie, etické hackovanie) nie je (zatiaľ) nijako regulovaný. Existujú metodiky (best-practices), ktoré väčšina reputovaných firiem dodržuje a väčšine ľuďom v tomto obore nechýba potreba štátnych regulácii (aj keď samozrejme sa nájdu výnimky). Ak by sa nejaký slovenský štátny úradník rozhodol túto oblasť zregulovať, hľadal by som za tým buď nejaké korporativistické tlaky si tento druh biznisu na Slovensku uzurpovať alebo len jednoduchý úradnícky egotrip bezvýznamného a neschopného byrokrata, ktorý chce zrazu byť dôležitý. V každom prípade tieto pokusy o štátnu reguláciu môjho oboru by som nerešpektoval a veľmi pravdepodobne by som tento biznis presunul mimo Slovenska do slobodnejšej krajiny. Tak ako to spravili moji krypto kamaráti s Bitcoin ATM biznisom na Slovensku:
Ako môžu prechádzať úplne nezmyselné regulácie?
Po tom ako som si prečítal status Ernesta Urtasuna o pripravovanej “travel rule” legislatíve (v ktorej sa okrem iného EÚ chystá regulovať “unhosted wallets”, čo si technicky vôbec nedokážem predstaviť), opäť som začal uvažovať nad tým, ako je možné, že existuje niekto, kto má reálnu moc a dokáže vymyslieť, presadiť a schváliť takýto nezmysel a plošne ho začať vynucovať na takom obrovskom území ako EÚ.
Vysvetlenie je bohužiaľ prosté:
Regulátori takmer vždy do toho, čo regulujú, vidia z daného oboru najmenej. Sú teda najneschopnejší.
Regulátorov kryptomien sa to týka špeciálne (a nielen európskych, ale aj tých slovenských), ktorí keby lepšie tušili, ako decentralizované kryptomeny a zmenárne fungujú, ako triviálne je dané regulácie obísť a akú nebezpečnú kompetitívnu nevýhodu EÚ/Slovenska v modernom krypto svete tým môžu spôsobiť, tak sa na to rovno vykašlú (Ako sa z krypto pionierov stali krypto utečenci — ako štát v Čechách a na Slovensku zabil krypto).
Vždy, keď sa v minulosti našiel niekto šikovný a produktívny (vynálezca, podnikateľ), tak sa okolo neho časom vytvorila skupinka “tých menej šikovných”, ktorá mala k jeho objavu vždy “čo povedať” (prví “kontrolóri”, prví “regulátori”, prvé “odbory”), ktorí si zákonom alebo inak uzurpovali svoju “legislatívnu” dôležitosť.
Ak by sa penetračné testovanie začalo na Slovensku regulovať, som presvedčený o tom, že to budú regulovať tí najneschopnejší z odboru(tí schopní sa totiž výborne zamestnajú ako špičkoví etickí hackeri, prípadne si rozbehnú úspešné IT security firmy).
V krypto obore to samozrejme nie je inak. Ak do kryptomien skutočne vidíte, tak ste “core developer” Bitcoinu, vytvárate nejakú cool krypto peňaženku, decentralizovanú burzu alebo smart-contract projekt. Jednoducho vymýšľate, ako spraviť svet lepším vďaka decentralizovaným technológiám.
Ak naopak patríte medzi tých neschopnejších a nedokážete svojou prácou a znalosťami posunúť krypto svet dopredu (ale máte radi moc a chcete byť dôležití), tak sa z vás stane krypto regulátor.
Ozaj, počuli ste niekedy o slovenských krypto regulátoroch? Poznáte ich krypto projekty, ich aktivitu a reputáciu v česko-slovenskej krypto komunite? Nie? Správne — je to preto, lebo sú to neschopní diletanti - keby totiž do krypto technológií skutočne videli, tak stoja za úspešnými krypto projektami a svet krypta reálne posúvajú dopredu (momentálne sa môžu “pýšiť” len vytvorením asi najhoršej krypto legislatívy na svete).
Podobne to funguje s ďalšími obormi. Napríklad “právom” na Slovensku. Ak ste šikovný právnik, tak si založíte vlastnú advokátsku firmu alebo sa zamestnáte v medzinárodnej korporácii a pracujete na medzinárodných projektoch. Ak ste neschopný, konzervatívny, tak obvykle zostanete zamrznutý v štátnej sfére. To, že máme na Slovensku sudcov s mentalitou z 15.storočia, ktorí pedofilov zneužívajúcich malé deti púšťajú na podmienku, ultra skorumpovaných politikov a úradníkov, ktorých protekčne púšťajú na paragraf 363 a naopak ľudí za prechovávanie a pestovanie marihuany zatvárajú na 20 rokov basy, nie je náhoda. Je to dlhodobý regresívny proces, v ktorom všetci šikovní liberálni právnici zo štátu odchádzajú a namiesto nich tam zostávajú tie najväčšie konzervy. Slovensko zostáva zakonzervované aj preto, lebo obrovské množstvo liberálne uvažujúcich ľudí (bohužiaľ vrátane mňa) odtiaľ už odišlo alebo práve odchádza (a do kolektívu zakonzervovaných ľudí sa vrátiť už nechcú). A odchádzajú často do zahraničia (napríklad do Prahy). Kvízová otázka — “skúste sa spýtať Slovákov žijúcich v Prahe, čo si myslia o slovenskej drogovej politike alebo politickom vplyve katolíckej cirkvi na Slovensku?”
Áno, je možné, že na slovenských súdoch, polícii a úradoch existujú “svetlé výnimky” snažiacich sa o zmenu k lepšiemu. Títo ľudia majú ale očividný problém so svojou vnútornou konzistenciou, keďže naďalej pracujú pre inštitúciu, ktorej top sudcovia púšťajú na slobodu zločincov a nevinných ľudí posielajú na 20 rokov do basy za trávu.
Osobne pokladám nielen za nemorálne pracovať pre túto zločineckú inštitúciu, ale aj prispievať na ňu daňami (a to odabstrahujúc od môjho anarchistického názoru, že “dane sú krádež”).
Ďalší pekný príklad sú “odborári”, ktorí sú tiež evidentne neschopnejší ako podnikatelia. Totiž, keby boli schopní, tak sú inovatívni, založia a prevádzkujú úspešne firmy. V poriadku — nie každý si zvládne založiť firmu. V tomto prípade sa môžu stať úspešní remeselníci “na vlastnú päsť” alebo špičkoví zamestnanci, ktorí si svojich zamestnávateľov budú vždy vyberať (a aktivizovať v odboroch im nebude dávať žiadny zmysel). Ak nadávajú na zlé korporácie a nie sú schopní si ich založiť, tak minimálne môžu zarábať na tom, že budú nakupovať (a predávať) ich akcie:
Mimochodom, ak má niekto pocit, že veľké spoločnosti majú nadmerné zisky a mali by sa o ne podeliť s ľuďmi, kapitalizmus má na to jednoduchú odpoveď — akcie a dividendy. Dnes si každý môže behom chvíle otvoriť účet u brokera a nakúpiť akcie Enelu, MOLu, VW-nu a mnohých ďalších a tešiť sa z ich ziskov, ak naozaj verí tomu, že ich finančné výsledky sú fantastické.
Martin Vlachynský: Chrumkavé nadmerné zisky
Ale keďže väčšina odborárov nič z toho nezvládne, tak im nezostáva nič iné — len pozícia regulátorov a kontrolórov.
Cestovaním k “bezregulačnému osvieteniu”
“Fulltime” po svete cestujem posledných 7 rokov. Navštívil som viac ako 100 krajín sveta. Jedna z nazaujímavejších a najkrajších vecí na cestovaní je, že si začnete uvedomovať, že regulácie a zákony, na ktoré ste boli zvyknutí, v inej krajine jednoducho neexistujú a nikomu nechýbajú (za čo napríklad na Slovensku dostanete v lepšom prípade pokutu, v horšom skončíte v base). Napríklad si uvedomíte:
- V Uruguaji NIKDY nezákazali žiadne drogy pre osobnú spotrebu a nemajú s drogami väčšie problémy, ako krajiny so striktnou prohibíciou. Marihuanu si kúpite v každej lekárni. A pritom ju tam konzumuje 2x menej ľudí ako napríklad v ČR.
- Na Ukrajine nie je Uber nijako štátom regulovaný a funguje rovnako dobre (ak nie lepšie), ako kdekoľvek inde.
- Väčšina krajín nemá povinné zdravotné poistenie (kedy musíte byť pod hrozbou násilia ako rezident platiť zdravotné dane štátom vybranému oligopolu miestnych zdravotných poisťovní). Môžete si ich samozrejme platiť, keď chcete a nemusíte, keď nechcete.
- Neviem o žiadnej krajine sveta, kde musíte platiť 14% zdravotné odvody z akéhokoľvek zisku fyzických osôb (tam patrí napríklad prenájom nehnuteľností, či predaj krypta). Nikto na svete mi nechce veriť, že niečo takéto na Slovensku existuje.
- Veľa krajín (napríklad juhovýchodnej Ázie) nerozumie konceptu “sociálneho poistenia” — pýtajú sa ma “prečo by sme mali nedobrovoľne prispievať cudzím ľuďom, ktorí si zodpovedne ako my nešetrili, na dôchodok?” Za morálnejší prístup pokladajú dobrovoľnú sociálnu pomoc zo strany charít alebo samotných rodín.
- Vo väčšine krajinách sveta si bez problémov kúpite mentolové “kusové” cigarety. A to bez bločku za hotovosť. Na Slovensku je toto pomaly “hrdelný zločin” — je tam ako zákaz predaja mentolových cigariet, tak zákaz predaja “kusoviek”, tak zákaz neokolkovaných cigariet, tak zákaz predaja bez registrácie v eKasa a samozrejme zákaz predaja bez vystavenia bločku.
- Väčšina krajín sveta nemá mraky bizarných EÚ regulácií, ktoré nikomu nechýbajú (jedna z tých bizarnejších — “EU cookie law”, nová nemecká regulácia obalov “VerpackG” atď).
Pokladám za neuveriteľné mrhanie svojho času a života niekoľko hodín denne tráviť zabezpečovaním “compliance” nejakej EÚ regulácie, ktorá nielenže inde na svete neexistuje, ale ani nikomu nechýba.
Môžete argumentovať, že regulácie sú daň za život vo “vyspelom svete”, preto logicky v zaostalom svete neexistujú. Problém je ale v tom, že tie regulácie sa navzájom líšia alebo sú dokonca opačné vo vyspelých krajinách civilizovaného sveta.
Príde mi absolútne absurdné, že v USA, kde si legálne kúpite trávu v akomkoľvek “dispensary” (v Denveri už aj lysohlávky), tak americký spevák R.Kelly dostane natvrdo 30 rokov za sexuálne zneužívanie. A na Slovensku, kde za prechovávanie a pestovanie trávy posielajú ľudí až na 20 rokov basy, tak katolícky kňaz dostane za sexuálne zneužívanie maloletých podmienku. Niečo fakt nie je v poriadku a nefunguje.
Priamočiare a jasné regulácie a zákony, ktoré mali zabezpečiť férovú spoločnosť a jej rast, ju doslova likvidujú. Pred rokom som v Paname stretol jedného Číňana, veľkopredajcu ocele, ktorý mi povedal, že Európa je pre neho už nezaujímavý kontinent — príliš preregulovaná, s komplikovanými colnými reštrikciami, takže oceľ vyváža do ostatných kontinentov. Prišlo mi neuveriteľné od biznismana sa o Európe vyjadrovať ako o nezaujímavom kontinente. Bohužiaľ vďaka EÚ sa Európa reálne dostáva na pozíciu nekompetitívneho kontinentu. V situácii, kedy nás čaká masívna inflácia a hrozí, že nízko-príjmové skupiny nebudú mať doslova čo jesť, tak EÚ rieši reguláciu USB C konektorov. V situácii, kedy je potrebné maximálne naštartovať produktivitu všetkých európanov, tak ich zaťažujú absurdné ekologické regulácie (napríklad posledný The German Packaging Act). V situácii, kedy potrebujeme rýchly a jednoduchý transfer hodnoty, na čo sú kryptomeny ideálne, tak ich reguláciami EÚ doslova likviduje.
Ak EÚ bude pokračovať v súčasnom regulačnom tempe, inflácii a zákazoch a reguláciách nových technológií (nič nesvedčí o opačnom smere), tak ju čaká pomalá ekonomická smrť.
Kto neodíde z krajiny, odíde zo systému
Kriminalizácia drog nikdy neznamenala, že ľudia prestali drogy užívať. Kamaráti, ktorí v minulosti fajčili trávu a nechceli mať problémy so štátom, tak sa presťahovali do Holandska alebo aspoň do Čiech, kde im nehrozili drakonické tresty ako na Slovensku. Ak zostali na Slovensku, tak si našli svôjho dôveryhodného dílera a trávu fajčia v anonymite, aby sa o tom nikto nedozvedel a nič zlé sa im nestalo. Prešli do undergroundu.
Podobný efekt bude mať nadchádzajúca nezmyselná krypto legislatíva. Krypto ľudia, čo ešte neodišli do krajín s teritoriálnou taxáciou (Paraguaj, Panama, Uruguaj) alebo krajín s priaznivou krypto legislatívou (Gruzínsko), tak odchádzajú do undergroundu.
A to nielen na Slovensku, ale v celej EÚ.
Ak si byrokrat myslí, že ľudia začnú dobrovoľne reportovať svoje krypto transakcie, odhaľovať svoju identitu KYC procesom alebo priznávať dane zo svojich kryptomien, tak je na veľkom omyle. Dovolím si tvrdiť, že aj napriek tomu, že väčšina ľudí nie sú anarchisti, tak väčšina z nich to jednoducho robiť nebude (paradoxne GDPR ich v tomto nijako nechráni — Prečo aj napriek GDPR prichádzame o súkromie a slobodu).
Môžu totiž použiť množstvo svetových non-KYC búrz, prípadne privátne Signal či Threema skupiny, kde ľudia slobodne a bez KYC (a dohľadu štátu) obchodujú kryptomeny. Nové opensource peer-to-peer vekslovacie projekty (ako vexl.it) rastú momentálne ako huby po daždi. V kurze Etický vekslák sa naučíte, ako sa veksláci stanete vo vašej komunite práve vy.
S každou jednou reguláciou viac a viac ľudí prechádza do undergroundu, do starých “veksláckych čias”, kedy Bolševik zakazoval ľudom slobodne obchodovať. Súčasný Bolševik to síce nezakazuje, ale tak intervenuje reguláciami do súkromia samotných ľudí, že kryptomeny výrazne zneatraktívňuje na legálne použitie.
Nezmyselné a všadeprítomné regulácie môžu mať za následok naštartovanie undergroundovaného poisťovacieho biznisu proti štátu, ktorý doteraz nedával ekonomický zmysel. Tejto problematike som sa v minulosti venoval v článkoch The rise of anonymous crypto insurance a Anonymous insurance and prediction markets.
Zhrnutie
Zákony a regulácie rôznych oblastí prichádzajú obvykle od tých neschopnejších, ktorí sa obvykle v danej oblasti nevedia presadiť. Alebo ide o korporativistický tlak úzkej skupiny ľudí, ktorí si na danej regulácii snažia postaviť biznis alebo ochrániť existujúci biznis (napríklad “tradičný banking”). Alebo kombinácia všetkých týchto faktorov.
Väčšinu regulácií a zákonov fakt nepotrebujeme — skúste nájsť krajinu sveta, kde daná regulácia či zákon neexistuje a častokrát budete prekvapení, že ju tam ani nikto nepotrebuje.
A nielenže regulácie nepotrebujeme, ale sú tiež veľmi nebezpečné — v lepšom prípade zabíjajú produktívny čas a životy miliónov ľudí (viac v mojom staršom článku “Zlodeji času”). V horšom prípade vytvárajú ďalšie bezobetné trestné činy (ktoré v iných krajinách neexistujú!) a následnou kriminalizáciou ohrozujú státisíce nevinných ľudí v spoločnosti (k ohrozeným drogovým užívateľom v EÚ v najbližšej dobe pribudní aj krypto ľudia).
Veľké množstvo krypto ľudí, ktorí z EÚ neodídu, len prejdú do undergroundu. Kde budú naďalej v dôveryhodných komunitách slobodne obchodovať. Tak ako sa to deje v akejkoľvek inej totalitnej k krajine.
