Binárne vnímanie etiky

Množstvo ľudí mi vyčíta, že moje vnímanie etiky je príliš binárne - buď niečo schvaľujem a pokladám za správne alebo naopak radikálne a plošne odmietam.

Pričom pravda je 'vraj niekde uprostred'. V nasledujúcom článku sa posnažím vysvetliť, že takéto vnímanie etiky hraničí s pokrytectvom a zjavnou vnútornou názorovou nekonzistentnosťou.

Na zamyslenie uvediem dva príklady 'binárneho' vnímania etiky a vysvetlím, prečo iný prístup môže predstavovať cestu do pekla.

1. Akákoľvek podpora mafiánskeho štátu (na príklad formou daní) je nemorálna (nielen pre libertariánov).

V kontexte nedávnych aj minulých udalostí na Slovensku, je zjavné, že slovenský štát je organizovaná mafiánska skupina a to naprieč súdnictvom, finančnou správou či políciou, ktorá ak priamo nevraždí, tak minimálne proti tomu nič nerobí.

Ak by podobné správanie vykazovala akákoľvek firma na slobodnom trhu, je pravdepodobné, že v lepšom prípade masívne stratí svojich klientov, v horšom skrachuje a jej majitelia sa ocitnú za mrežami.

Nútiť kohokoľvek byť naďalej zákazníkom takejto firmy je prudko nemorálne a verím, že sa všetci zhodneme na tom, že je to skutočne neakceptovateľné. A to aj napriek tomu, že by táto firma podporovala stovky ďalších charít a dobročinných organizácií obrovskými čiastkami a pomáhala tým tisíce ľuďom.

Logická otázka znie, prečo by zákazníci, teda občania rovnako zvrhlého štátu, mu mali naďalej formou daní platiť za jeho služby. Podobne ako vo vyššie uvedenom prípade mafiánskej firmy, je irelevantné, že štát robí aj množstvo 'dobrých vecí’.

Ak vás bude sexuálne zneužívať rodič alebo nejaký váš rodinný príslušník, a to aj napriek tomu, že vás celý život vzorne vychovával, jeho správanie je neakceptovateľné a dotyčný človek si zaslúži byť určite potrestaný a vás nemôže nikto nútiť k tomu, aby ste s týmto človekom v budúcnosti už akokoľvek interagovali.

Ak s týmto súhlasíte, prečo pri závažnom kriminálnym chovaní štátu, akceptuje naďalej platenie daní a jeho ďalšiu akúkoľvek podporu?

Podotýkam, že váš rodič aj napriek tomu, že vás sexuálne obťažoval, vám v živote poskytol určite viac starostlivosti a opatery ako samotný štát.

Nezávisle od toho, či ste libertarián alebo nie, ak chcete byť skutočne morálny, tak v kontexte súčasných udalostí musíte ak nie vyslovene odsúdiť akúkoľvek podporu súčasného mafiánskeho štátu, tak pochopiť, že existujú ľudia, ktorí čisto kvôli svojej vnútornej etike odmietajú platiť už ďalej dane či akokoľvek pracovať pre mafiánsky štát. A je nemorálne, aby za to boli potrestaní.

2. Dobrý, morálny policajt neexistuje.

Dobrý, morálny slovenský policajt podľa mňa neexistuje. Teda taký, ktorý hlbšie uvažuje nad tým, čo robí a koho záujmy zastupuje.

Slovenských policajtov je možné rozdeliť na nasledujúce skupiny:

  1. Tí, ktorí si myslia, že kriminalizovať ľudí za drogy či množstvo ďalších bezobetných trestných činov je správna vec. A robia to.
  2. Tí, ktorí pokladajú svoje najvyššie policajné vedenie, ktoré kryje mafiu, za super chlapíkov. A preto pre nich pracujú.
  3. Tí, ktorí majú síce problém s bodom číslom 1 alebo bodom číslo 2 alebo s oboma, ale robia si 'podľa zákona' len svoju robotu.

V prvom prípade ide o hajzlov, ktorí kriminalizujú nevinných ľudí.

V druhom prípade ide o hajzlov, ktorí nemajú problém pracovať pre organizáciu s mafiánskym pozadím.

V treťom prípade ide pokrytcov, ktorí namiesto toho, aby okamžite podali výpoveď a prestali pracovať pre organizáciu s mafiánskym pozadím kriminalizujúcu nevinných ľudí, tak v pozícii policajtov 'len' vykonávajúcich svoju prácu naďalej zostávajú. A tým tento nemorálny 'status quo' len predlžujú. Argument, že musia živiť rodinu, platiť hypotéku atď, a preto sa nedokážu uživiť inak ako policajti, samozrejme neobstojí — kto z vás chce, aby o ňom rozhodovali v spoločnosti tak neschopní policajti, ktorí sa nijako inak nedokážu uživiť?

Keďže všetkých slovenských policajtov dokážeme rozdeliť do týchto troch skupín, nezostáva tam bohužiaľ žiadny priestor pre dobrých, eticky konzistentných policajtov.

Nasledujúce príklady sú nádhernou ukážkou môjho do očí bijúceho binárneho vnímania etiky sveta, v ktorom radikálne odsudzujem súčasný mafiánsky štát či slovenských policajtov.

Historicky, ľudia s nebinárnym vnímaním etiky (pravda je 'niekde uprostred’) si síce uvedomovali, že Slovenský štát počas vojny mal 'nejaké svoje muchy' (ako napríklad arizačné zákony), na druhej strane poskytoval pre množstvo ľudí výrazne zlepšenie ekonomickej situácie, garanciu relatívneho mieru atď.

Presne títo ľudia, ktorí nemali binárne vnímanie etiky sveta a popri relatívne malému zlu zohľadnovali viacero pozitívnych vecí z toho vyplývajúcich, neodsúdili hneď na začiatku narastajúci fašistický štát, ale naopak ho akceptovali a dokonca v rôznej forme podporovali.

Presne títo ľudia boli zodpovední za všetky deportácie Židov a množstvo ďalších zverstiev, ktoré Slovenský štát nakoniec robil.

A platí to aj dnes - ľudia, ktorí nevystupujú proti štátnej mafii, ba naopak ju ešte svojimi interakciami podporujú, sú zodpovední za jej skutky.

Záver

Ľudia, ktorí nie sú schopní zastaviť malé zlo, lebo majú pocit, že benefity z neho prevažujú, už častokrát veľké zlo zastaviť nedokážu.

Binárne vnímanie etiky sveta síce nepopisuje súčasnú realitu okolo nás.

Je to ale vytýčený morálny cieľ, ku ktorému by sme sa mali v našich životoch približovať.

Written by

Cryptoanarchist and voluntaryist focused on security and society hacking

Get the Medium app

A button that says 'Download on the App Store', and if clicked it will lead you to the iOS App store
A button that says 'Get it on, Google Play', and if clicked it will lead you to the Google Play store