Exploratívnosť (ne)zabíja

Fascinujú ma exploratívni ľudia. Ľudia, ktorí stále skúmajú niečo nové, chcú vidieť ďalej za horizont, chcú vedieť viac. A schopnosť deťom tak prirodzenú si udržali a stále udržujú aj v dospelosti.

A naopak som trošku smutný, keď ľudia odmietajú veci bez toho, aby vôbec niekedy spoznali, ako chutia, ako vyzerajú, ako znejú alebo vôbec dokázali zistiť, či sa im vôbec budú páčiť alebo nie.

Image for post
Image for post

Chápem, že tieto odlišnosti v našej exploratívnosti sú výsledkom evolúcie - menej exploratívni ľudia nasledujúci osvedčené postupy a odporúčania asi prežili dlhšie a dokázali sa rozmnožiť. Deviácia veľmi exploratívnych ľudí ale prežila tiež a títo ľudia boli a sú prínosom pre spoločnosť.

Uznávam, že ja som v tomto trochu extrém a chcem vyskúšať vsetko (zrejme okrem pervitínu a heroínu, aj keď aj heroín si dokážem v mortálnom a bolestivom štádiu konca môjho života predstaviť ako krátkodobé potešenie).

Často sa stretávam s argumentom, že ľudia si explorovanie jednoducho nemôžu finančne dovoliť a mne sa ľahko hovorí, lebo mám peniaze.

Moji kamaráti na výške hneď ako zarobili prvých pár sto dolárov, tak sa vybrali po zemi na pár mesačnú cestu do Indie (dá sa to vraj aj za 100 USD). Ja ako 20 ročný hneď ako som zarobil prvých 30000 slovenských korún, tak som vycestoval na mesiac do Peru a Chile a bol to jeden z mojich najsilnejších zážitkov v živote, vďaka ktorému som sa zamiloval do Latinskej Ameriky. Mám kamarátov, ktorí ako najchudobnejší študenti odišli do Mongolska, Indie, Číny a prežili tam tiež úžasnú časť svojho života.

Som presvedčený o tom, že všetci, čo si dokážu platiť hypotéku na byt v Bratislave, tak majú dostatok peňazí na cestovanie po celom svete, aj keď to bude v budgetovom režime. Dokonca majú dosť peňazí aj na to, aby konečne naplnili svoju neustále opakovanú mantru sa vysťahovať z Kotlebovského Slovenska a získali napríklad panamský trvalý pobyt.

Byť viac exploratívny nie je primárne otázka peňazí, ale osobných priorít (na čom vám skutočne záleží?)

Žijeme bohužiaľ v spoločnosti, kde sme obeťou očakávaní, z našej blízkej rodiny, známych aj širšej spoločnosti.
Správny postup je vyštudovať školu, nájsť si dobrú prácu v korporácií, zobrať si hypotéku na 20-30 rokov, dávať si jednu-dve dovolenky ročne v Chorvátsku a žiť tento štandardizovaný život až do smrti. Väčší experimentátori si založia vlastné živnosti, či nebodaj vlastné firmy. A snívajú o tom, ako sa im konečne začnú plniť sny, keď zarobia na to konečne dosť peňazí a postarajú sa o deti.

Ani váš vyšší vek a ani malé deti vám nedokážu brániť v exploratívnosti. V Etiópii som stretol 78-ročného Fína, ktorý cestoval sám naprieč celou strednou Afrikou (čo je fakt dosť hard-core).

Z vlastných skúseností viem, že sa dá cestovať bez problémov aj s deťmi, existuje niekoľko spôsobov ako vyhackovať povinnú školskú dochádzku (napríklad cez Panamský trvalý pobyt). Poznám páry, ktoré full-time s malými deťmi cestujú po celom svete.

Je to opäť len otázka priorít.

Cestovanie nie je ale jediný spôsob exploratívnosti. Počúvanie neustále novej hudby, spoznávanie novej filmovej tvorby, ale aj skúmanie psychológie vlastných detí alebo analýza samého seba môže byť krok dopredu. Veľa ľudí začalo explorovať samého seba napríklad vďaka meditácii.

Ak skutočne túžite po intenzívnom spoznávaní nových miest, chutí, zvukov, ľudí vo vašom živote, pustite sa do toho hneď - tu a teraz.

Nebojte sa explorovať. Nemáte veľa času.
Exploratívnosť totiž nezabíja.

Written by

Cryptoanarchist and voluntaryist focused on security and society hacking

Get the Medium app

A button that says 'Download on the App Store', and if clicked it will lead you to the iOS App store
A button that says 'Get it on, Google Play', and if clicked it will lead you to the Google Play store