K slobode sa “prevoliť” nedá

Na čom v demokracii záleží je názor väčšiny. Nie váš.

Pred vyše 7 rokmi som napísal pre niektorých kontroverzný článok Prečo nevolím a nepôjdem voliť. Rozpútal obrovskú diskusiu, na ktorú som zareagoval ďalším článkom 10 technológií, ktoré vám poskytnú viac slobody, ako voľby. Teraz som o čosi starší, skúsenejší a dokážem lepšie reflektovať to, čo sa na Slovensku za posledných pár rokov (ne)stalo.

S mojím nevolením je to ako s mojím nepracovaním pre štát — s časom sa v tomto rozhodnutí len utvrdzujem, keďže neustále objavujem nové dôvody, ktoré mi tento názor upevňujú.

Uvedomil som si totiž, že k väčšej slobode sa “prevoliť” nedá.

Dôvod je triviálny — väčšina ľudí slobodu nechce, nechcela a ani nebude chcieť.

Majú jednoducho iné životné priority, ktoré reflektujú ich politické preferencie.

To, že sme ako spoločnosť prešli viacerými transformáciami k slobodnejšej spoločnosti — napríklad od centrálne riadeného a plánovaného socializmu do trhovej demokracie, nesúviselo s tým, že by väčšina ľudí v Československu zúfalo túžila po slobode (po slobode túžilo len pár disidentov a slobodomyšlienkárov). Ale to, že všetci už reálne videli, že v tom Západnom Nemecku sa majú ľudia výrazne ekonomický lepšie a každý v Československu sa chcel mať jednoducho rovnako dobre. V tomto prípade preto zvíťazil ekonomicky efektívnejší systém, ktorý bol zrovna slobodnejší.

Je potrebné si uvedomiť, že ak väčšina ľudí slobodu nechce, demokratický systém nebude nikdy inklinovat k väčšej slobode.

Naopak, ak participujete a volíte v systéme, kde väčšina ľudí slobodu nechce, tak tento status quo svojím hlasom len legitimizujete (a všetky nemorálnosti, ktoré z neho vyplývajú).

Legitimizujete systém, kde je správne kriminalizovať nevinných ľudí za marihuanu, lebo väčšina ľudí si demokraticky myslí, že by mala byť zakázaná.

Legitimizujete systém, ktorý okráda ľudí o viac ako polovicu ich produktívneho života, lebo väčšina ľudí demokraticky vyžaduje od štátu maximálnu starostlivosť, vysoké dôchodky atď.

Pre demokratický systém založený na názore väčšiny nikdy nebudú kľúčové práva akýchkoľvek minorít, keďže nedokáže obsiahnuť ich hodnotový systém. Jedno, či sú to homosexuáli, homeschooling ľudia alebo užívatelia drog. Títo ľudia, vzhľadom k tomu, že sú a budú vždy minorita, tak sa demokraticky tažko prehlasujú k väčším právam v systéme tyranie názorovej väčšiny. Naopak existencia týchto minorít funguje ako tmel pre populizmus politických strán na získanie mainstreamových voličov, ktorých je možné spájať na základe nenávisti k minoritným skupinám (predsa nikto “normálny” nechce spoločnosť plnú obscénnych homosexuálov či feťákov).

Jedna z najhorších vecí v demokratických krajinách (tam patrí aj Slovensko) je, že vytvárajú ilúziu, že keď sa niekomu niečo nepáči, tak svojím jedinečným demokratickým hlasom to môže zmeniť a spraviť spoločnosťou lepšou, tolerantnejšou a slobodnejšou.

Preto by mal ísť voľbám a konečne to zmeniť k lepšiemu!

To je samozrejme úplný nezmysel, lebo to, čo má v demokratickej spoločnosti váhu, nie je vás individuálny názor, ale väčšinový názor masy.

Ak váš individuálny názor je a zostane názor minority, tak demokratický proces NIKDY nepovedie k zlepšeniu vašej situácie.

Homosexuáli, vyznávači homeschoolingu, či užívatelia drog dlhodobo hlasujúci na Slovensku v súlade so svojimi názormi nezmenili politicky úplne nič (a ani zrejme nikdy nič nezmenia, pokým ich minoritné názory si neosvojí demokratická väčšina).

Pomôcť môže maximálna osveta spoločnosti. Účasť vo voľbách určite nie.

Preto vyspelé demokratické spoločnosti vykazujú a budú naďalej vykazovať totalitné prvky (medzi tie najnovšie patrí napríklad digitálne špehovanie, CBDC, cenzúra Internetu s cieľom chrániť), ktoré v očiach demokratickej masy sú akceptovateľné alebo prehliadnuteľné.

Na vašom individuálnom názore nezáleží, pokým ho nezdieľa väčšina, ktorá rozhoduje o výsledku volieb. A názor väčšiny zistíte jednoducho — stačí vyjsť na ulicu a porozprávať sa s náhodnými ľuďmi.

Aké riešenie teda navrhuješ?

Najskôr je potrebné sa zamyslieť, či vôbec chcete mať potrebu svojím hlasom meniť väčšinovú spoločnosť. Väčšine ľuďom totiž súčasný politický systém vyhovuje — preto verí a zúčastňuje sa demokratických rituálov každé 4 roky. Takže väčšina ľudí akúkoľvek zmenu, ktorá by nebola výsledkom ich demokratických rituálov, nechce.

Osobne nemám potrebu participovať na demokratickom rituáli a intervenovať ním do života väčšiny ľudí, kedže neverím v systém tyranie väčšiny. Zmieril som s tým, že do konca života budem stáť mimo systém — v paralelnej spoločnosti. Venovať sa ľuďom, pre ktorých je sloboda, rovnako kľúčová, ako pre mňa a ktorí našťastie žijú na celom svete.

Ak naďalej veríte v prerozdeľovaciu demokraciu ako najlepší spoločenský systém (mimochodom nechať rozhodovať masu alebo ich politických zástupcov o tom, ako sa rozdiela spoločné prostriedky, je fakt veľmi zlý nápad), tak mám tu pár postrehov, ako by demokracia mohla fungovať lepšie:

Najskôr je potrebné si uvedomiť, že spoločnosť je príliš komplexný a zložitý systém na to, aby sme ho dokázali ovládať jedným plošne vynucovaným homogénnym politickým systémom. Tejto téme som sa venoval v minulosti v článku The crisis of homogenous authoritative systems and the future of modern tribes, ktorý v aktualizovanej forme vyjde čoskoro v edícii Agorism in the 21st century.

Demokracia je v prípade veľkých, komplexných, názorovo heterogénnych spoločenstiev (ako napríklad národné štáty) nepoužiteľný systém, ktorý zo svojej podstaty bude vždy diskriminovať alebo inak utláčať minority (a nezlepší sa to, pokým väčšina neobsiahne názory menšiny).

Riešením by mohlo byť naškálovať demokratický systém na podstatne menšie územné jednotky (kantóny, okresy, mestá,..), kde sa ľudia navzájom poznajú a interagujú. Sú názorovo podobnejší alebo svoj názor dokážu bezprostredne ovplyvňovať tým, že sa osobne poznajú. Kde každý sudca a policajt vie, že posiela do väzenia za marihuanu dobrého syna svojho suseda. Kde každý politik si veľmi dobre rozmyslí, na čo minie peniaze svojich susedov v švrti, lebo ich bude stretávať celý život na ulici.

Demokracie malých spoločenstiev môže fungovať výrazne lepšie, ako to, čo tu máme teraz (pekná ukážka sú švajčiarske, nezávislé, vzájomne si konkurujúce kantóny).

Druhá alternatíva je existovať bez prerozdeľovacej demokracie (ešte raz — prerozdeľovacia demokracia je veľmi zlý nápad). A to vo forme trhovej spoločnosti, kde sú rešpektované vlastnícke práva a samotní vlastníci rozhodujú.

Na otázku “nevadí vám, že nemôžete participovať v demokratických voľbách?” - moji anarchistickí kamaráti žijúci v Dubaji odpovedali, že v situácii, kedy platia nulové dane, tak nemajú žiadnu potrebu demokraticky rozhodovať o tom, čo z ich nakradnutých peňazí spraví štát. Keďže nečelia situácii, že 66% ich produktívneho času a peňazí im štát ukradne (aktuálny stav celkového zdanenia na Slovensku). Pravidlá Dubaja buď akceptujú (s čím súvisí lepší život aj pre tých úplne najchudobnejších) alebo nie a presťahujú sa niekde úplne inde. Samozrejme, “nedemokratický” Dubaj porušuje ľudské práva. V situácii, kedy “demokratické” Slovensko nevinných ľudí posiela za trávu do basy na 15–20 rokov a ničí im životy, je absurdné začať hovoriť o tom, že demokracia automaticky garantuje férovosť a viac slobody pre minority.

Predtým, ako pôjdete voliť, zamyslite sa, či sa názorovo a ideologicky vôbec stotožňujete s väčšinovým kmeňom, ktorého rituál sa chystáte využiť.

Či veríte tomu, že názor väčšiny týchto ľudí, dokáže spraviť vás život lepším alebo slobodnejším.

Ak nie, tak vráťte sa do svojho malého kmeňa názorovo spriaznených ľudí.

Venujte mu svoj čas a energiu. A chráňte sa pred neblahými rozhodnutiami veľkého kmeňa.

Tak ako to robíme my v Paralelnej Polis alebo v komunite paraguajských fešákov.