Keď máte príležitosť rozprávať sa s Bohmi, využite ju
Druhá skúsenosť s ayahuascou amazonskom pralese
--
Ayahuascová skúsenosť predtým a teraz
Pred takmer dvomi rokmi som prvýkrát v živote v bolívijskom pralese vyskúšal ayahuascu (report tu). Bolo to extrémne silné, trvalo to vyše 10 hodín a teraz už viem, že som sa jednoducho preddávkoval a súčasne náš šaman vtedy dosť zlyhal.
Bál som sa preto zúčastniť druhej ayahuascovej ceremónie v amazonskom pralese kúsok od peruánskeho Iquitosu. Na druhej strane som to vnímal ako obrovskú výzvu sa posunúť ďalej. A keďže život je o neustálych prekonávaniach a výzvach, išiel som do toho — ak máte totiž príležitosť “rozprávať sa s Bohmi”, treba ju využiť!
Dopadlo to našťastie nad moje očakávania a trvalo to presne tak ako malo (necelé 4 hodiny). V skratke — profesionálne zvládnutý ceremoniál.
Ak by som mal zosumarizovať, v čom zlyhal môj prvý ayahuascový ceremoniál v bolívijskom pralese a v čom bol ten peruánsky lepší:
V Bolívii sme vypili pohár ayahuascy, po hodine, keď to nič nerobilo, tak sme vypili druhý pohár a po nejakom čase niektorí vypili ešte ďalší pohár ayahuascy. A nebol to ani trochu dobrý nápad. Včera sme efekt ayahuascy začali cítiť už do polhodiny, v Bolívii to bolo po viac ako hodine. Neskorý nástup ayahuascy bol zrejme spôsobený tým, že bolívijsky šaman nedostatočne dobre zmiešal ayahuascu s MAO inhibítorom (čakruna) — tento koktejl sa nám zrejme poriadne zamiešal až v žalúdku. Vďaka tejto neznalosti sme vypili 2–3x viac ayahuascy, ako sme mali (a 10 hodinový ayahuascový trip fakt nechcete zažiť, aj keď bola to veľmi silná skúsenosť).
Ponaučenie — ayahuascu si rovno na začiatku dajte 1–2 poháre, podľa toho ako sa cítite a potom si už nedávajte prídavky (výnimka je iba vtedy, keď to do 15 minút celé vyvraciate — vtedy si treba dať novú dávku, lebo vám to nezaúčinkuje).
Šaman tvrdil, že keď ste závislí na kokaíne (či dokonca veľa fajčíte trávu), tak by ste si mali dať dvakrát viac, lebo nemusíte nič cítiť.
V Bolívii, keď začal rituál, tak šaman po hodine spevu prehlásil, že je koniec a išiel spať. To bolo v situácii, kedy nám ayahuasca poriadne ešte ani nezačala šlapať a to najťažšie sme mali ešte len pred nami(!)
Peruánsky šaman (vlastným menom Don Ladimiro Murayari) bol profesionál — 76 ročný, čulý a aktívny pán, ktorý nemá rád, keď ho volajú šaman (hovorí, že to pomenovanie prišlo zo západu) a má preto radšej oslovenie “curandero” alebo “maestro” :)
Celé tri hodiny so svojou manželkou intenzívne spievali a vydávali rôzne zvuky (bubnu a takého zvláštneho lístia). Toto je počas ayahuascej ceremónie úplne kľúčové, lebo vás to neustále prepája a vracia do reality tohto sveta a neuletíte si niekam, kde už nemáte úplne žiadnu kontrolu (čo sa nám v Bolívii stalo a bolo to ťažké).
Úloha šamana, teda curandera je pri samotnom rituáli veľmi dôležitá a treba si ho preto starostlivo vybrať. Náš curandero nám povedal, že pije auyahuascu od svojich 10 rokov (!), takže dohromady 66 rokov skúseností. Priznám sa, že ma šokoval, keď mi povedal, že na jeho rituály chodia aj 8–9 ročné deti a auyahuascu obvykle zvládajú veľmi dobre.
Priebeh rituálu
Samotný rituál začal ako obvykle o 21:00. Spustil sa práve silný tropický dážď, ktorý umocňoval celú atmosféru. Výhoda amazonského pralesa je, že o tomto čase tam máte absolútnu tmu, ktorá je kľúčová pre samotný rituál.
Ceremónie sa nás zúčastnilo 10 ľudí, každý dostal svoj lavórik na vracanie a toaletný papier.
Curandero tam okrem svojej manželky, ktorá s ním celú dobu spievala, mal ešte troch pomocníkov, ktorí doprevádzali ľudí na záchod, nalievali a roznášali ayahuascu.
Curandero, ktorého som predtým videl behať v zelenom tričku, prišiel na rituál so svojou manželkou v úplne v bielom (pripomenulo mi to scénu z kultového surealistického veľkofilmu Posvätná hora od Jodorowskeho).
Ayahuascu sme požili cca o 21:30, silnú intoxikáciu som cítil už o 22:00.
Aj napriek tomu, že takmer všetci okolo mňa vracali, tak ja som nevracal (ani prvýkrát, ani tentokrát). Zrejme je moje telo je vyoptimalizované na konzumácie veľa ayahuascy (alebo mi tým ayahuasca chce niečo povedať :)
Menšia dávka liečivej liany spôsobila nielen to, že zhruba o polnoci rituál aj moja intoxikácia skončila, ale aj to, že som mal väčšiu kontrolu nad víziami a halucináciami, ktorú som pri prvej skúsenosti s ayahuascou nemal.
Hneď po nástupe som ayahuasce “vysvetlil”, že tento pocit už dôverné poznám, takže “budeme kamaráti a vydám sa jej napospas, ak bude ku mne dobrá”.
Mal som pripravených kopec pozemských otázok typu “je voluntaryizmus tá správna životná filozofia”, “mám platiť dane štátom, ktoré zatvárajú šamanov ayahuascy do basy” a množstvo ďalších.
Uvedomil som si následne, že tieto otázky mám už dávno zodpovedané a v živote mi nezostáva už nič iné, len sa “hrať”, tak aby som mal z toho najväčšie potešenie. A tak, aby to bolo v súlade s mojou vnútornou etikou.
Spomenul som si na Alberta Škavrana, slovenského lekára, ktorý odmietol ísť bojovať do prvej svetovej vojny a kvôli tomu ho zavreli najskôr do blázinca a potom do väzenia za odmietnutie vojenskej služby.
Tvrdil, že skutoční kresťania nemôžu principiálne držať zbrane a zabíjať nimi ostatných.
Vojenské autority mu ale odpovedali, že keby toto bola pravda, tak by sa milióny kresťanov nezúčastňovalo vojen a nebojovali by voči ostatným (viac v jeho zápiskoch).
V tomto kontexte som si uvedomil, že masy sa často veľmi mýlia a nezdieľajú a nikdy nebudú zdieľať moju vnútornú etiku a keďže nemajú vybudovanú dostatočne silnú svoju vlastnú, tak namiesto toho slepo nasledujú autority a ich nezmyselné zákony.
Autority, ktoré ich nútia do nezmyselných vojen, do indoktrinácie ich detí alebo nedobrovoľnými daňami prispievať na zvrhlý systém, ktorý kriminalizuje a zatvára ľudí do basy len za to, že konzumujú látky, ktoré rozširujú ich vedomie a robia ich vyspelejšími jedincami.
Naopak — to, čo robí a schvaľuje väčšina ľudí, môže to byť naopak zvrhlé a nemorálne.
Mať silnú, vlastnú vnútornú etiku a postaviť sa proti názoru väčšiny ľudí, s ktorým sa vôbec vnútorne neztotožňujete, je kľúčové k tomu, aby sme boli skutočne slobodní a vnútorne vysporiadaní sami so sebou.
Aj vďaka uvedomeniu si tejto skutočnosti som poslednú hodinu ayahuascovej ceremónie prežíval neskutočnú radosť.
Po polnoci šamanské spevy utíchli a curandero v bielom plášti osobne prišiel ku každému, spýtal sa ako sa cíti a čo nové sa dozvedel. Ja som mu odpovedal “otro nacimiento” (ďalšie narodenie).
Po prvej auyahuascovej skúsenosti by mi nikdy nenapadlo, že na tú tretiu sa budem už tešiť.
