Liberstad: Voluntaryistický experiment na juhu Nórska
“Prečo anarchia? Pretože čokoľvek iné by bolo necivilizované.”
--
Tento slávny výrok Jeffreyho Tuckera inšpiroval nórskych anarchistov Johna Holmeslanda a Sondreho Bjellåsa vytvoriť skutočne civilizovanú — voluntaryistickú spoločnosť bez vynucovania a násilia — postavenú na obojstrannej dobrovoľnosti.
Anarchisti v “najdokonalejšom štáte” sveta
Prvá vec, ktorá ma už dávnejšie prekvapila, je silné anarchistické hnutie v Nórsku — štáte, ktorý takmer všetci progresívni politici pokladajú za “dokonalý”. Najrozvinutejší a najvyspelejší štát Škandinávie.
Prvýkrát som si tento fenomén všimol na Anarchopulcu (veľká anarchistická konferencia v mexickom Acapulcu), kde praktická celá delegácia anarchistov z Európy bola primárne z Nórska a zo Švédska. Krajín, ktoré slovenskí politici, pokladajú za stelesnenie dokonale fungujúceho štátu.
Nórski anarchisti mi vysvetlili, že Nórsko, aj napriek tomu, že verejne vystupuje ako najviac korektná krajina, chrániaca všetky možné menšiny, má problémy, o ktorých mimo Nórska málokto tuší.
Je to krajina, ktorá ako akákoľvek iná, trpí korupciou a neuveriteľným plytvaním. Veľa Nórov nie je ani trochu nadšených z toho, že nórske fondy podporujú tie najbizarnejšie projekty na celom svete. Momentálne Nórskom letí kauza ako šéf nórskej komunistickej strany Bjornar Moxnes ukradol slnečné okuliare za 150 USD (takže komunisti kradnú na celom svete, aj v Nórsku).
Minuly rok zaviedli v Nórsku daň z majetku (“wealth tax”), vďaka ktorej z krajiny odišlo väčšina miliónárov - bohatých a produktívnych ľudí (a to najmä do Švajčiarska). Veľa z nich si so sebou zobralo “know-how” a svoje firmy. Vďaka silnému progresívnemu zdaneniu (produktívni ľudia sú najviac diskriminovaní) sa všetci v Nórsku majú “viac menej” “rovnako dobre”. Väčšina Nórov je zadĺžených (hypotéka alebo pôžička prakticky na všetko) a žije z kreditu. Aj napriek tomu, že nórska ekonomika je postavená na rope či rybolove, nečakajte, že benzín, nafta alebo ryby tu budú lacné (kvôli vysokému zdaneniu sú drahšie ako na Slovensku). Kvôli tomu je tu tiež extrémne drahý alkohol a najdrahšie pivo na svete.
Nórsko je síce bohatá krajina, samotní Nóri sa ale bohatí necítia.
Na rozdiel od Slovenska je ale o dosť liberálnejšia — v Nórsku je povolený homeschooling, domáce pôrody či dekriminalizované všetky drogy.
Väčšina Nórov sú konformisti a vzorne nasledujú všetko, čo im vláda povie. Preto napríklad je tu dvakrát menej policajtov na jedného obyvateľa ako na Slovensku — lebo všetci vzorne dodržujú zákony. Neplatenie daní pokladajú za bohorúhačstvo a egoizmus, takže komunita v Liberstade, ktorá od štátu neberie úplne nič a všetko si buduje sama, to má bohužiaľ ťažké.
Voluntaryizmus v Liberstade
Keďže anarchizmus v mainstreamovej spoločnosti má bohužiaľ negatívnu konotáciu, John a Sondre sa rozhodli celý projekt postaviť a propagovať na myšlienkach voluntaryizmu a anarchiu vôbec nespomínať. Voluntaryizmus predstavuje životnú filozofiu či morálny postoj, kedy akceptujeme iba vzťahy, ktoré sú obojstranne dobrovoľné (jedno či na komerčnej alebo nekomerčnej báze). Konzistentní voluntaryisti odmietajú jednostranne vynucované vzťahy (napríklad medzi štátom a občanom) a preto sú automaticky aj anarchisti (teda pokým neuvažujeme o štáte, ktorý by bol postavený na dobrovoľnej podpore).
Voluntaryisti sú presvedčení o tom, že spoločnosť postavená na vzájomnej dobrovoľnosti by bola nielen prosperujúcejšia, ale hlavne civilizovanejšia, keďže by nepoužívala prostriedky agresie voči nevinným ľuďom (čo robia všetky štáty na svete a väčšina ľudí to bohužiaľ schvaľuje).
Voluntaryisti pokladajú voluntaryistickú spoločnosť za tzv. “framework”, to znamená základ, na ktorom môžu vznikať akékoľvek ďalšie spoločenské usporiadania, napríklad demokracia — ak sa všetci jej členovia dobrovoľne rozhodnú na tom, že svojim demokratickým hlasom budú rozhodovať o živote ostatných. Alebo socializmus — ak sa všetci jej členovia dobrovoľne rozhodnú, že 90% svojho príjmu venujú do spoločnej kasy a následne prerozdelia zvoleným centrálnym plánovačom.
John a Sondre nemajú problém s nórskym sociálnym štátom a obrovskými daňami, pokým sú jeho občania ochotní tento štát podporovať dobrovoľne a využívať jeho služby. Oni s ním naopak nechcú mať nič spoločné a budujú nezávislú, sebestačnú, paralelnú spoločnosť v nórskych horách.
Nezávislosť a autonómia Liberstadu
John a Sondre kúpili viac ako 2 km štvorcových pozemku, ktorá predstavuje súkromný majetok, aj keď ide o územie Nórska. Spadá do správy neziskovej privátnej organizácie, ktorá podľa zákona nemusí nič zverejňovať (vrátane svojich členov, či finačných interakcií medzi členami).
Pred pár rokmi spustili kampaň na predaj parcel Liberstadu, kedy sa všetky vypredali (včera som niekoľko takýchto parcel, ktoré si kúpili moji kamaráti, navštívil). Podotýkam, že z pohľadu nórskeho štátu všetko vlastní uvedená súkromná organizácia a štát nevie, kto je reálne vlastník danej parcely (z tohto hľadiska dokážete kúpiť nehnuteľnosť v Liberstade bez toho, aby sa o tom nórsky štát dozvedel). Existujú aktívne sociálne kanály, kde John, Sondre a ich manažment, aktívne komunikujú s vlastníkmi týchto parcel o ich ďalšom osude.
Rešpektovanie autonómnosti vyriešili cez zaregistrovanú náboženskú organizáciu - Nórska voluntaryistická organizácia, ktorá síce nemá Boha, má ale kľúčové ideologické/náboženské zásady, ktoré musia byť rešpektované (ich automatizovaný preklad cez Google k dispozícii tu — pozor Google zle prekladá voluntaryizmus ako dobrovoľníctvo).
Nórsko sa profiluje ako “veľký bojovník” za práva menšín na celom svete (od Tibetu po Kurdov)”, preto voluntaryisti v Liberstade dúfajú, že ich menšina na území samotného Nórska bude tiež rešpektovaná.
Zatiaľ nemali žiadny problém s vládou v Osle. Tá si totiž uvedomuje, že čím viac by sa k Liberstadu verejne vyjadrovali alebo zasahovali do jeho aktivít, tým väčšiu reklamu mu spravia a tým viac Nórov sa dozvie o myšlienkách voluntaryizmu a potrebe autonómnej spoločnosti.
Reálne problémy majú ale s lokálnou samosprávou, ktorá ich neustále buzeruje. Napríklad za to, že zverejnili (a rovno aj stiahli) video vytvorené dronom, ktoré dokumentuje, ako budovali vlastné súkromne cesty — ktoré sa nezaobišli bez explózii potrebných na úpravu terénu. Samozrejme, bez akéhokoľvek povolenia. Našťastie sa im darí samosprávu slušne ignorovať a keďže Nórsko nie je typický policajný štát, tak nepredpokladajú policajnú raziu na svojom súkromnom pozemku.
Nepýtať si žiadne povolenie, neriešiť detaily
Voluntaryisti v Liberstade neuznávajú autoritu štátu, takže im nedáva zmysel si od neho pýtať akékoľvek povolenie.
V tomto je projekt Liberstadu iný od projektu Prospery v Hondurase, ktorý má zmluvu so štátom Honduras o budovaní podobného súkromneho mesta (s čím majú momentálne trochu problém, lebo v Hondurase sa zmenila vláda a nová vláda odmieta rešpektovať to, čo podpísala stará vláda predtým).
Preto sa zakladatelia Liberstadu rozhodli nepýtať si žiadne povolenie od štátu — budujú bez neho vlastné nehnuteľnosti (momentálne pracujú na vlastnom pivovare), stavajú vlastné cesty, homeschoolujú svoje deti. Štátu len oznamujú, že opäť niečo nové opäť vybudovali.
“Dôležité pri budovaní súkromného mesta je neriešiť hneď na začiatku úplne všetky detaily, lebo vaše náklady narastú na neúmernú mieru a nikam sa nakoniec nepohnete” — hovorí John Holmesland.
V Liberstade sú preto veľmi pragmatickí a budujú práve to, čo nevyhnutne potrebujú. Podobne nevymýšľajú žiadne pravidlá alebo zákony na situácie, ktoré pravdepodobne nikdy nenastanú. To, čo ťaží veľmi súčasnú spoločnosť, je totiž prebyrokratizovaný štátny aparát, ktorý reguluje a vyžaduje razítko na takmer úplne všetko.
Aktuálny stav Liberstadu
Stála komunita Liberstadu je síce malá (do 15 ľudí), ale majú tu návštevníkov z celého sveta a potenciálneho miesta pre tisíce nových občanov. Je tu niekoľko domov a zaparkovaných niekoľko autokarávanov, kde obyvatelia Liberstadu žijú. Majú tu veľké kultúrne centrum, kde sú prednášky a večerné akcie. Potom sú tú “barracks” pre návštevníkov (sprcha, toalety, práčka, sušička). A kopec voľného parkovacieho miesta. Je tu malý ostrov s lesíkom, ktorý získal pomenovanie “anarchistický park”. Okolo neho je cesta zo štrku, ktorú v budúcnosti plánujú premeniť na asfalt.
Obaja zakladatelia pokladajú Liberstad za svoj celoživotný projekt, takže aj napriek tomu, že nemajú veľa financií, výstavba stále pomaly pokračuje a obaja sa tomuto projektu naplno venujú.
Paralelná ekonomika Liberstadu
Ekonomické interakcie v rámci Liberstadu sú obojstranne dobrovoľné a mimo kontrolu nórskeho štátu.
Obyvatelia Liberstadu sú presvedčení, že platením akýchkoľvek daní podporujú štátne násilie páchané voči ostatným ľudom. Každý v Liberstade môže mať viacero identít spojených s reputáciou, s ktorými môže podnikať a uzatvárať kontrakty s inými obyvateľmi Liberstadu. Experimentujú s vlastnou centralizovanou kryptomenou “City Coin (CITY)”, čo je stablecoin naviazený na nórsku korunu (keďže väčšinu vecí nakupujú / predávajú v Nórsku). V budúcnosti uvažujú nad decentralizovanou verziou, aj smart kontraktami.
Záver
Zo všetkých bezštátnych mini spoločenstiev, ktoré som doteraz navštívil (Kalu Yala v Paname, El Cherán v Mexiku, Menoniti v Paraguaji, Christiania v Kodani) mi Liberstad ako voluntaryistovi príde ideologicky úplne najbližší. S jeho zakladateľmi Johnom a Sondrem som si nadmieru rozumel a zhodli sme sa na všetkých etických a spoločenských princípoch (čo sa mi stáva málokedy).
Len dodávam, že Liberstad má nového suseda, holandského fotografa a libertariána, ktorý nakúpil vedľa nich podstatne väčší pozemok. A ktorý tam plánuje vybudovať podobnú, slobodomyseľnú komunitu.
Verím a dúfam, že táto voluntaryistická anomália v Nórsku bude naďalej žiť svojim slobodným životom a priťahovať slobodomyseľných ľudí z celého sveta. Liberstadu držím všetky palce a určite ho o pár rokov opäť navštívim!
Liberstad odkazy na ich hlavný web, Facebook, Twitter, Instagram.
