Nemorálnosť štátnej podpory a čo s tým?

Jedna z najnemorálnejších vecí, ktorú ako podnikateľ na Slovensku vnímam, je selektívna štátna podpora “strategických” firiem. Úzka skupina ľudí pod silným lobbyistickým tlakom rozhodne, ktorá firma je tá “pravá” pre slovenskú ekonomiku, ktorá vytvorí tisícky pracovných miest a zvýši blahobyt v danom regióne.

Štátne dotácie sú nielen nemorálne, ale aj ekonomicky nezmyselné a to kvôli nasledujúcim dvom dôvodom:

  1. Prudká asymetria prerozdeľovania v prospech “privilegovaných”

Štátna podpora je prudko selektívna, takže ju dostane len pár vyvolených, so štátom “spriatelených” firiem. Čo je veľmi nefér, lebo do štátneho rozpočtu rovnakým percentom daňového zaťaženia prispievajú všetky firmy. A nie všetky si tieto náklady “refundujú naspäť” vo forme predražených štátnych projektov, na ktorých participujú (viď. iniciatíva Nepracujeme pre štát).

Ak má štát akokoľvek zvýhodňovať firmy, tak aby to bolo aspoň trochu férové, musí to byť plošné a pre všetkých — napríklad plošným znížením daní, odvodov apod.

Dá sa na to pozerať aj inverznou logikou — problém nie je, že pár vyvolených firiem dostáva daňové úľavy (keďže sa práve vyslobodili z drápov štátu), ale to, že daňové úľavy nedostávajú všetci. Takže na základe korupcie a ‘štátnej spriatelenosti’ ako aj vzhľadom na obmedzenosť štátneho budgetu (ktorý sa síce dá stále nafukovať) ich dostane len pár vyvolených. A voličovi je to podané ako strategická nevyhnutnosť pre budúcnosť ekonomiky Slovenska.

2. Deformácia trhu a platov

Štátna dotácia akejkoľvek súkromnej firmy predstavuje umelo vytvorenú konkurenčnú výhodu, ktorá je na trhu prakticky vždy nezaslúžená. Naopak, všetky konkurenčné firmy, ktoré dotáciu nedostali, sú prudko znevýhodnené. V najhoršom prípade môžu dôjsť k ich krachu. Áno, štátne dotácie dokážu niektoré firmy reálne priviesť ku krachu.
Štátom spriatelené súkromné firmy pracujú prakticky vždy na projektoch, ktoré nemajú reálnu trhovú hodnotu, kedže úradníci na rozdiel od reálnych majiteľov firiem nikdy nerozhodujú o svojich peniazoch. V skratke — sú predražené. Aby firmy pracujúce na štátnych projektoch ich dokázali realizovať, tak najímajú ľudí za trhovo nadštandardne vysoké mzdy. Na rozdiel od bežných firiem si ich vzhľadom na predraženosť projektov môžu dovoliť zaplatiť. To spôsobuje opäť cenovú deformáciu platov v celom sektore. Bežné súkromné firmy vďaka tomu častokrát nedokážu poskytnúť adekvátne vysokú mzdu pre svojich nových zamestnancov, ktorí sú zvyknutí na vysokú mzdu z korporácií, boriacich sa v štátnom bahne.

Jedna z najnezmyselnejších vecí, ktorú štát robí, je udržovania firiem a odvetví, po ktorých nie je relevantný trhový dopyt a ktoré by bez štátnych dotácií skrachovali (napríklad banícky priemysel).

Ako bez štátnych dotácií pomôcť chudobným regiónom

Už teraz akékoľvek chudobné regióny konkurujú oproti tým ostatným lacnou pracovnou silou. Častokrát nie príliš kvalifikovanou. Ak investor vyžaduje kvalifikovaných zamestnancov, tak si môže spočítať, koľko peňazí má zmysel vložiť do rekvalifikácie potenciálnych zamestnancov, aby sa mu v danej oblasti oplatilo podnikať. Ak by daňové zaťaženie v danom regióne bolo dostatočne nízke, tak viem si predstaviť situáciu, že by pre súkromné korporácie bolo ekonomicky rentabilné v danej oblasti otvoriť a prevádzkovať vlastnú súkromnú strednú alebo aj vysokú školu pre daný obor. Spôsob ako by chudobné regióny na Slovensku dokázali výrazne rozbehnúť biznis a pritiahnúť potenciálnych investorov (okrem lacnej pracovnej sily) sú nízke dane, ktoré by samozrejme mali byť odlišné pre všetky regióny. Toto vo svete normálne funguje, napríklad v Malajzii je štát Labuan, kde je zhora ohraničená daň zo zisku(maximálne 7000 USD ročne), ktorú ako firma môžete maximálne zaplatiť. Podobne švajčiarske kantóny a municipality si navzájom konkurujú rôzne vysokou daňou.

Ak by štát chcel podporiť rozvoj biznisu na Liptove či na Orave, namiesto podporovania automobiliek či iných “strategických” podnikov, by jednoducho znížil plošne daňové zaťaženie pre všetky firmy v danom regióne.

Je to akurát individuálne daňové a odvodové zaťaženie na úrovni regiónov, ktorým by štát výrazne podporil chudobné regióny a ľudí v nich a pritiahol aj zahraničných investorov.

V skratke — akákoľvek štátna podpora selektívne vybraných firiem je ekonomicky nezmyselná a nemorálna. Štát dokáže akýkoľvek región podstatne viac podporiť lokálnym znížením daňového a odvodového zaťaženia.

Podotýkam, že aj v tomto prípade ide o selektívne zvýhodňovanie, ktoré mne osobne príde stále nemorálne — nejde síce o podporu konkrétnych firiem, ale konkrétnych regiónov. Bratislavčania môžu byť dosť naštvaní na to, že zo všetkých slovenských regiónov budú platiť najvyššie dane (a majú na to samozrejme plné právo).

Ak by som bol socialista (čo tiež znamená byť ochotný participovať na riadení autoritatívneho štátu), tak zavedenie individuálnych regionálnych daní by mi osobne prišlo podstatne férovejšie a lepšie ako selektívne podporovanie konkrétnych firiem a podnikov (čo by každý socialista mal vnímať ako “čisté korporativistické zlo”:-)

Odlišné daňové zaťaženie na úrovni regiónov by samozrejme výrazne zvyšilo vzájomnú kompetitívnosť regiónov, ktoré by súťažili o svojich občanov. Čo by sa prejavilo v plošnom zvyšení životnej úrovne (toto je mimochodom jeden z dôvodov vysokej stability a životnej úrovne vo Švajčiarsku).

Written by

Cryptoanarchist and voluntaryist focused on security and society hacking

Get the Medium app

A button that says 'Download on the App Store', and if clicked it will lead you to the iOS App store
A button that says 'Get it on, Google Play', and if clicked it will lead you to the Google Play store