Vojna ako rakovina autoritatívneho politického systému

Vojny a rôzne násilné konflikty existovali v decentralizovaných spoločnostiach odjakživa.

To, čo tieto konflikty spravilo masovými, s miliónmi nevinných obetí, bol až vznik autoritatívnych, národne orientovaných štátov.

Uvediem dva kľúčové dôvody, kvôli ktorým sa to stalo.

1. Plošná mobilizácia (verbovanie) v prípade vojenského konfliktu

Vládca (jedno či je to absolutistický panovník alebo demokraticky zvolená vláda) dokáže direktívne vynucovať príkazy a pod hrozbou násilia donútiť všetkých svojich mužov schopných bojovať na obranu alebo naopak útok (ktorý je obvykle vždy vládcom interpretovaný ako “obrana”). Muži nemôžu počas mobilizácie odísť z krajiny (a to ani v “demokratickejších” krajinách ako Ukrajina). Ak rozkaz znie “ísť bojovať”, tak jeho odmietnutie v lepšom prípade znamená väzenie, v horšom zastrelenie za pokus dezertovať.

Práve národne orientované štáty proces násilného verbovania výrazne zjednodušili. A to vďaka tomu, že obvykle všetci ich občania hovoria tým istým jazykom (verbovanie a ovládanie ľudí v krajine je jednoduchšie použitím jedného jazyka, ako keby bolo potrebné vydávať rozkazy vo viacerých jazykoch). Tiež vďaka národnej identite je ľahšie polarizovať spoločnosť a rozdeliť ju na “tých dobrých” a “tých zlých” (s inou národnou identitou), vďaka čomu sa ľahšie dehumanizujú.

V minulosti verbovanie nebolo také priamočiare — v stredoveku panovníci museli ukecať alebo zaplatiť dostatočne veľa rytierov alebo iných bojovníkov, ktorí bojovali za ich záujmy (poddaní boli obvykle majetok, ktorý bojovať nešiel, takže “collateral damage” vo vojnách bol nižší ako vo vojnách v 20.storočí, kedy bola už plošná mobilizácia). V decentralizovaných spoločnostiach bola vojenská organizácia bez “štátneho nátlaku” ešte komplikovanejšia.

2. Obrovská militarizácia (vyzbrojovanie) z peňazí všetkých daňových obetí

Vyzbrojovanie sa robí výrazne jednoduchšie, keď na to musia pod hrozbou násilia prispievať všetci daňoví poplatníci - obzvlášť, keď v čase vojny nemôžu utiecť z krajiny. Vďaka tomu vyzbrojovanie armád v 20. storočia dosiahlo gigantických rozmerov (a bolo dokonca nutné kvôli tomu vytlačiť obrovské množstvo peňazí a zrušiť “zlatý štandard”). Mám viacero ex-amerických a ex-ruských kamarátov, ktorí z tohto dôvodu — nepodporovať vojenský militaristický komplex zo svojich daní, sa rozhodli zbaviť amerického občianstva alebo odísť z Ruska. Pochopiteľne, ťažko sa platia dane, keď viete, že nimi priamo podporujete vojenskú inváziu do Vietnamu, Iraku či Ukrajiny.

Pred tromi týždňami som na Twitteri spustil anketu určenú demokratickým voličom (nie libertariánom) — či si myslia, že by ruskí občania mali platiť za súčasných okolností dane, keď Rusko vďaka nim financuje vojnu.

Výsledky k dispozícii tu — 74.4% demokraticky uvažujúcich voličov, ktorí pokladajú za správne platiť dane, sa vyjadrili, že ruskí občania by za súčasných okolností dane platiť nemali. Predpokladám, že minimálne také isté množstvo by súhlasilo aj s tým, že nemeckí občania by nemali platiť žiadne dane v nacistickom Nemecku, prípadne v slovenskom vojnovom štáte. Znamená to, že:

Väčšina ľudí schvaľuje daňovú revoltu v krajine, ktorú vnímajú za fašistickú.

Čo nemusí byť úplne jasná vec napríklad pre ruských občanov, ktorí za fašistický pokladajú Západ.

Zákonom vynucovaná mobilizácia a militarizácia za peniaze všetkých daňových obetí viedli (a vedú) ako nástroje autoritatívneho systému k historicky najmasovejšiemu a najbrutálnejšiemu vraždeniu s najväčším množstvom nevinných ľudí (tzv. “collateral damage”).

A nehovorím len o prvej a druhej svetovej vojne, ale o akejkoľvek ďalšej vojne, v ktorom sa ocitnú autoritatívne systémy s hore uvedenými vlastnosťami.

Vojna, ktorú poznáme teraz, už nie je vojna malých nahodných skupín, ale celých štátov voči celým štátom. Vo vojne nevyhrávajú ľudia (tí obvykle zomierajú na oboch stranách), ale vyhráva štát, ktorý porazil iný štát a násilnými prostriedkami donútil vojakov jednej armády vyzabíjať vojakov druhej armády (a často bohužiaľ aj civilistov).

To, že jeden autoritatívny štát porazil iný štát, v očiach verejnosti len upevňuje dôležitosť štátu ako najsilnejšieho obrancu voči inému agresívnemu štátu.

A preto argument potom znie — potrebujeme štát, potrebujeme vojenské organizácie NATO, lebo inak nedokážeme zastaviť ľudí ako Putin.

Je potrebné si uvedomiť, že to, že Putin (Hitler, Stalin,...) získal takú obrovskú dominantnú moc, bolo práve kvôli tomu, že mu to autoritatívny politický systém dovolil (podotýkam, že je jedno, či bol demokraticky zvolený alebo nie — história je plná demokraticky zvolených diktátorov). Dovolil im naverbovať do vojny státisíce mladých mužov, ktorí museli a musia počúvať ich rozkazy. Dovolil im formou plošného zdaňovania okradnúť všetkých občanov Nemecka a Ruska (aj tých, ktorí boli alebo sú proti vojne) a tieto peniaze následne použiť na masívne zbrojenie.

Je to autoritatívny politický systém, ktorý im dovolil direktívne vynucovať rozkazy v celom ich hierarchickom štátnom aparáte.

Je potrebné si uvedomiť, že črty autoritatívneho systému s vyššie popísanými vlastnosťami majú prakticky všetky štáty sveta.

Rusko je len “nešťastná” krajina, kde sa na vrchol tohto autoritatívneho systému dostal šialenec. Chyba ale nie je v tomto šialencovi, ale vo vyššie popísanom autoritatívnom systéme, ktorý mu dáva obrovskú, ľahko zneužiteľnú, vojenskú moc.

Putin, Hitler, Stalin by v decentralizovanej, neautoritatívnej spoločnosti boli len vyšinutí jednotlivci s agresívnymi sklonmi, ktorých by väčšina ľudí zrejme ignorovalo.

Je to práve autoritatívny systém založený na povinnej a plošnej mobilizácii a militarizácii, ktorý z nich spravil extrémne silných a brutálnych diktátorov.

Autoritatívnych systémov sa ale tak skoro nezbavíme…

To je pravda, obzvlášť v situácii, kedy všetky štáty sveta predstavujú hierarchické autoritatívne systémy. Napriek tomu pokladám za veľmi dôležité si uvedomiť, že:

1. Je to autoritatívny štát, ktorý svojím vodcom a vládam, dáva obrovskú, zneužiteľnú moc.
2. Zneužitie tejto moci často vedie k vojne — rakovine súčasného autoritatívneho systému.
3. Decentralizovanej neautoritatívnej spoločnosti sa zrejme nikdy nedožijeme. Neznamená to ale, že by sme k jej ideálom ale nemali počas našich životov smerovať — odmietať participáciu v autoritatívnych hierarchických systémov (napríklad “hlasovaním”) alebo utekať do menej autoritatívnych systémov.

Aj napriek tomu, že rešpektujem všetkých ukrajinských dobrovoľníkov, ktorí sa vrátili na Ukrajinu bojovať proti ruským agresorom, príde mi nemorálne a jednoznačný prejav autoritatívnosti Ukrajiny, že ukrajinskí muži, ktorí sa s vojnou nestotožňujú, tak nemôžu z krajiny odísť.

Zákaz odísť je jedna z kľúčových vlastností koncentračného tábora. To je pekná ukážka silne autoritatívneho systému aj pre ľudí, ktorí súčasný demokratický systém (postavený na povinnej mobilizácii a militarizácii v čase vojny založenej na plošnom okrádaní obyvateľstva pod hrozbou násilia) za autoritatívny nepokladajú.

V koncentračnom tábore máte dve možnosti — vojensky (za cenu straty vlastného života) zmeniť systém na “lepší” pre všetkých ľudí v koncentračnom tábore (v lepšom prípade ich všetkých oslobodiť). Alebo jednoducho utiecť a zachrániť si aspoň vlastný život.

Tí, ktorí z koncentračného táboru utiekli, nikdy neboli vnímaní ako zbabelci, ktorí nechali zvyšných ľudí v tábore “v štichu”, ktorých častokrát kvôli týmto zbehom, zavraždili. Otázka, prečo tak nevnímame aj mužov, ktorí utekajú pred vojnou — cieľom zachrániť si vlastný život a život svojej rodiny, ktorý je najposvätnejší.

Záver

Môžete tvrdiť, že sú to autoritatívne štáty a ich silné armády, vďaka ktorým na svete máme vo väčšine štátoch mier.

Sú to ale práve autoritatívne štáty, ktorých hierarchický systém postavený na direktívnych rozkazoch môže viesť ľahko k zneužitiu jedným diktátorom, tak ich silné armady, ktoré sa automaticky stávajú jeho obrovským arzenálom.

Napriek tomu, že nemáme žiadne riešenie na tento problém, je potrebné si uvedomiť, že nekontrolované bujnenie autoritatívneho systému (ktorý máme všade okolo nás) môže viesť k jeho rakovine — vojenskému konfliktu a krviprelievaniu.