Zabila pandémia prirodzený individualizmus?

Nástup progresívneho kolektivizmu

Aj napriek tomu, že sa snažím byť dlhodobo konzistentný vo svojich názoroch na slobodu jednotlivca či ochranu jeho súkromia, posledné týždne som ako klasický liberál konfrontovaný s fenoménom novodobého progresívneho kolektivizmu, ktorý bol výrazne zosilnený pandemickou krízou.

Progresívneho kolektivistu spoznáte jednoducho — vždy mu ide o to najdôležitejšie — verejný záujem — povinné testovanie, povinné očkovanie, povinné všetko a povinne všetko celoplošne. Iba tak sa totiž dokážeme preklenúť spoločne cez pandémiu. Zásahy do práv jednotlivca (a porušovanie zákonov — viď nižšie) sú úplne nevyhnutné, lebo inak nás pandémia zabije.

Keď sa progresívneho kolektivistu spýtam či si myslí, že:

Je podľa teba morálne zatvárať do väzenia všetkých ľudí, ktorí sa odmietnu otestovať na COVID-19?

čo je logický dôsledok zákonnej povinnosti po tom ako odmietnu zaplatiť vysokú pokutu, tak obvykle dostanem veľmi vyhýbavú nejasnú odpoveď typu “ak nie si ochotný rešpektovať naše spoločné pravidlá, tak odíď…”.
Čo som samozrejme spravil už pred pár rokmi zrušením môjho trvalého pobytu v EÚ a získaním trvalého pobytu v Paname a pred mesiacom už aj v Paraguyai. Totiž viem, že krajina, kde sa “verejný záujem” začína spomínať príliš často, tak sa pomaly, ale isto približuje k diktatúre. A je najvyšší čas z nej odísť. Tu je potrebné podotknúť, že veľa vyspelých západných európskych krajín si nevie predstaviť ani povinné očkovanie, nieto ešte povinné plošné testovanie. Bohužiaľ, kolektivistický mindset nerešpektujúci individuálne práva občanov, kriminalizujúc ich za to, že nekráčajú po ceste spoločného “verejného záujmu”, je na Slovensku hlboko zakorenený. O tom, že verejný záujem je extrémne ťažko uchopiteľný v spoločnosti plnej heterogénnych individualít a takmer vždy je politicky zneužívaný, sa dočítate tu. Za zmienku stojí tiež si pripomenúť, že to, v akej hlbokej diktatúre sa nachádzame, závisí od toho, ako sú rešpektované (alebo naopak nerešpektované) v danej spoločnosti individuálne práva minorít.

Progresívny kolektivista nemá problém s porušovaním zákonov, pokým ide o “spoločenské dobro”, teda opäť verejný záujem. Krásnym príkladom je rozhodnutie Generálnej prokuratúry:

“Generálna prokuratúra síce považuje doterajšie opatrenia hygienikov za nezákonné, ale je podľa nej vo verejnom záujme, aby platili naďalej.”

Verejný záujem, ktorý je dôležitejší ako zákon, predstavuje vydláždenú cestu do diktatúry. Argument, že zákony treba niekedy porušovať, keď sú zlé a nemorálne a to aj zo strany samotnej vlády, je absurdný. Je totiž veľký rozdiel, keď ľudia nedodržiavajú zákony, lebo ich pokladajú za zlé a nemorálne. A s ktorými nikdy nesúhlasili. Ako keď to robí samotný štát so svojimi vlastnými zákonmi, ktoré si predtým schváli. Štát porušovaním vlastných zákonov nemá v očiach ľudí žiadnu integritu, a už vonkoncom nie autoritu.

Progresívny kolektivista vždy verí vede. A to v akejkoľvek situácii týkajúcej sa COVID-19 pandémie. Ak máte akékoľvek výhrady — napríklad k šialenému “collateral damage”, ktorý lockdown spôsobuje na celom svete (množstvo úmrtí pacientov s onkologickými či kardiovaskulárnymi chorobami nechodiacich na pravidelný screening, 5x viac samovrážd či hrozba hladomoru v chudobných krajinách spôsobených lockdownom), tak ste v diskusii obvykle úplne diskvalifikovaní. Vedci totiž jasne hovoria, že COVID-19 je ultra prúser a vyžaduje si tvrdé obmedzenia za každú cenu. A pritom vedeckých paperov a klinických študíi, že collateral damage drastických obmedzení kvôli COVID-19 je obrovský, je neúrekom (Clinical research: further COVID-19 collateral damage, Collateral damage of COVID‐19 pandemic: Delayed medical care, Collateral Damage: The Impact of the COVID-19 Pandemic on Acute Abdominal Emergency Presentations a množstvo iných).

Progresívni kolektivisti si neuvedomujú, že spoločnosť je podstatne komplexnejšia a veda poskytuje odpovede len na jednu alebo sadu konkrétnych otázok, ale nedokáže vyriešiť komplexné morálno-spoločenské otázky, ktorých odpoveď je závislá na individuálnom hodnotovom systéme samotných ľudí alebo spoločnosti (už len nájsť odpoveď na takú jednoduchú otázku ako “sú dane krádež?” :-) Inak totiž vyzerá tá istá veda v rukách slobodnej spoločnosti, inak v rukách totalitnej.

Veda nedokáže vyriešiť otázku či je dobrý nápad stretnúť sa s mojim starým rodičom, ktorý je v mortálnom štádiu a jeho jediným posledným želaním je stretnúť sa s jeho blízkymi (a namiesto toho v súlade s “vedeckými opatreniami” musí umierať ďalších posledných pár týždňov o samote a bez blízkych).

Veda nedokáže reflektovať hodnotové systémy samotných ľudí. A to je presne to, čo robí naše životy zmysluplnými. A šťastnými. A na čo, by sme obzvlášť v dobe nebezpečného pandemického kolektivizmu, nemali zabúdať.

Written by

Cryptoanarchist and voluntaryist focused on security and society hacking

Get the Medium app

A button that says 'Download on the App Store', and if clicked it will lead you to the iOS App store
A button that says 'Get it on, Google Play', and if clicked it will lead you to the Google Play store